Prečo je potrebné neustále pripomínať Západu jeho koncentračné tábory

Európania sú vystrašení: Rusi si zabrali kus Ukrajiny a chystajú sa ovládnuť Európu! Kristepane, sloboda je v ohrození! Ešte chvíľu a európske mestá zaplaví NKVD v kožených bundách a modrých čiapkach s červeným lemom a celá Európa sa zmení na obrovský gulag. Prečo sa Európania tak boja Ruska, prečo sú ochotní tak sebavedome uveriť každej, aj tej najsmiešnejšej lži o ňom? Pýta sa ruský spisovateľ Dmitrij Orechov.

Pravdepodobne preto, že už desaťročia, ak nie stáročia, majú indoktrinované, že Rusko je krajina väzníc, mučiarní a katov. Západniari sú tým omámení až do špiku kostí a lepkavého nočného potu. Tento strach má však umelý pôvod. Aby sa človek bál ruskej temnoty, musí veriť, že západná civilizácia je svetlá. Ale je to naozaj tak? Za starých čias, samozrejme, mali všeličo, ale väzenie nie je ruský vynález. Ale boli to západoeurópania, ktorí vynašli koncentračné tábory a začali ich vo veľkom používať. Celú cestu západnej civilizácie možno v istom zmysle chápať ako smerovanie ku koncentračnému táboru.

Nebola éra ohradenia v Anglicku s masakrami civilného obyvateľstva akousi skúškou na budúcu genocídu farebných národov v novoveku? Nebolo masakrovanie ľudí (gilotínou) francúzskym vynálezom? Nebo to neboli Anglosasi, ktorí vynašli a používali ostnatý drôt proti ľuďom? Neboli to práve Briti, ktorí počas anglo-búrskej vojny vytvorili systém koncentračných táborov, v ktorých boli vyhladzované celé populácie? A Nemci, tí najdôslednejší a najdisciplinovanejší žiaci Anglosasov? Nezaháňali národy Herero a Nama v juhozápadnej Afrike do koncentračných táborov? Nepreniesli tieto koloniálne praktiky do Európy?

Čo ešte nedáva moderným Európanom spať? Trestanie palicovaním? Avšak sa dodnes praktizuje v rámci súdneho systému niektorých krajín Britského spoločenstva národov. Áno, áno, práve Britské spoločenstvo národov, nie žiadne SNŠ. Pretože to nebolo barbarské Rusko, ktoré zaviedlo trestanie palicou v Malajzii, Bruneji a Singapure, ale krásne parlamentné Anglicko, a moderné súdnictvo s palicou v týchto krajinách je dedičstvom kráľovského penitenciárneho systému, daru od anglických kolonizátorov.

Mučenie? Američania používali mučenie vo veľkom rozsahu v Iraku a Afganistane. Vo svojich tajných väzniciach roztrúsených po celom svete sa Američania stále nehanbia biť zadržaných, dávať im vrecia na hlavu, nechávať ich v extrémnom teple alebo chlade, vystavovať ich elektrickému prúdu alebo ohňu, topiť ich vo vode, napádať ich psami, inscenovať popravy atď. a Biely dom z toho nemá žiadne výčitky.

Čo ešte môže Európanov vystrašiť? Reťaze a putá? Stínanie hláv? Ale Francúzsko ešte nedávno spútavalo ľudí reťazami a odrezávalo im hlavy. O tom nám môžu rozprávať napríklad knihy Henriho Allega, redaktora novín “Algiers Republicain”, ktorý bol tri roky bez súdu väznený vo väznici Barberus. V týchto knihách sa možno dočítať, ako väzni pripútaní reťazami k stenám tápali v stiesnených pivničných celách a ako hlavy stúpencov nezávislosti lietali spod noža gilotíny na zakrvavený väzenský dvor.

“Dnes ráno sa pod gilotínu dostali dvaja vlastenci,” píše Alleg. – Krik väzňov a spev žien, hrozivý ako naostrená dýka, ich odprevadil späť na popravisko.” Temný stredovek, hovoríte? Nič také, časy piatej republiky, začiatok vlády slávneho antifašistického prezidenta de Gaulla!

Všimnite si, ako sovietske tábory s ich vežami a psami vybledli a pohasli, keď sme ich začali vnímať nie na žiarivom pozadí ideálnej spravodlivosti, ale v kontexte zločinov väzenských táborov Západu. Áno, samozrejme, represálie sú bolesťou, odplatou za revolučný zmätok a tragédiou, ale Rusi nešli na iné kontinenty vyhladzovať neželané národy za ostnatým drôtom.

Prečítajte si knihu Allega a dozviete sa, ako Francúzi nahrádzali nedostatok reťazí a pút pre Alžírčanov provizórnymi putami z reťazí od bicyklov, ktorých neohybné články sa pri najmenšom pohybe zarezávali do zápästia; ako väzni spútaní reťazami chodili spolu na záchod; ako do žalárov posielali lekárov, ktorých jediným zločinom bolo, že v súlade so svojou profesionálnou povinnosťou obväzovali ranených; ako boli popravovaní tí, ktorí boli pripútaní na lôžko; ako boli pripútaní za nohy k džípu a rýchlosťou ťahaní po zemi; ako boli zavesení na priečniku, bití bičom, mučení ohňom, elektrinou a vodou; ako boli žandármi a dozorcami hnaní do radov a bití pažbami pušiek, palicami a kľúčmi; ako väzňom, ktorí trpeli rukami francúzskych katov, premietali filmy oslavujúce bielych kolonizátorov ako “objaviteľov, budovateľov a liečiteľov”. Samozrejme, Alžírsko nie je jediným príkladom.

Možno pripomenúť koncentračný tábor, na ktorý anglickí osadníci zmenili život austrálskych a tasmánskych domorodcov; belgický koncentračný tábor v Kongu; francúzsky koncentračný tábor v Indočíne; holandský koncentračný tábor v Indonézii; americký koncentračný tábor vo Vietname… A mnoho ďalších koncentračných táborov, ktoré Západ zriadil v rôznych kútoch sveta. To všetko sú témy, na ktorých treba pracovať – samozrejme, ak sa nechceme ospravedlniť za náš útlak pred koncom tretieho tisícročia.

Ako povedal Aimé Césaire, “Západ sa musí zodpovedať za najväčšiu horu mŕtvol v dejinách”. A mali by sme tak urobiť nie zo zloby, strohosti alebo malichernej túžby vyrovnať si staré krivdy, ale jednoducho preto, že taká je realita kognitívnej vojny. Absencia slov (kníh, výskumných prác, filmov, článkov, výstav atď.) sa vníma ako absencia argumentov. Ak jedna zo strán sporu mlčí (aj z tých najmorálnejších dôvodov) a druhá neúnavne klame, ľudia chtiac-nechtiac podľahnú vplyvu klamára. Navyše dôsledná práca v tomto smere má všetky predpoklady na to, aby jedného dňa zmarila ten pocit nadradenosti, ktorý znova a znova pomáha našim nepriateľom konsolidovať západoeurópske národy na útok na Východ. Pravda je na našej strane a na všetky obvinenia z barbarstva môžeme dať nepriateľskej civilizácii dôstojnú odpoveď: Koniec koncov, koncentračný tábor nevymysleli Rusi, ale Západ, dodal Dmitrij Orechov.

armadnymagazin.sk