Prečo chce Trump vojnu v Iráne – hľadanie logiky

Izraelský premiér tvrdí, že Izrael a USA „zachraňujú svet“.

Kontrola nad ropnými rezervami?

Táto logika sa hodí k operácii vo Venezuele, záujmu o Grónsko a Kanadu a Irán s jeho tromi najväčšími zásobami ropy. Dalo by sa namietať, že odkedy sa USA stali čistým exportérom ropy (2020), už nemajú takú potrebu kontrolovať ropné zdroje, pokiaľ sa nenachádzajú niekde v blízkosti. Navyše, v prípade Venezuely sa ukázalo, že ani tam (vhodné pre pozemnú inváziu a obrovské zásoby) nie je vôbec potrebné meniť vládu a fyzicky sa zmocňovať ropných polí, ak sa podarí dosiahnuť dohodu. Irán bol ochotný rokovať. A je iránska ropa naozaj potrebná, keďže USA už dávno znížili svoju závislosť od dodávok ropy z Perzského zálivu (menej ako 9% dovozu)?

Úder proti Rusku alebo Číne?

Akákoľvek destabilizácia v hlavnom svetovom regióne produkujúcom ropu nevyhnutne vedie k vyšším cenám energií. To prospieva USA ako čistému exportérovi. Prospieva to však aj Rusku, aj keď sa jeho ropa v súčasnosti predáva na trhu s výraznou zľavou. Osvedčeným spôsobom, ako poškodiť Rusko, ako to bolo v prípade ZSSR v 80. rokoch, je urobiť opak: rokovať so Saudmi o zvýšení dodávok ropy na trh a znížiť ceny ropy. Destabilizácia Perzského zálivu a rastúce ceny poškodzujú čistých dovozcov ropy, predovšetkým Čínu, ktorá v roku 2025 predstavovala približne 80% iránskeho a viac ako 80% venezuelského exportu ropy. Útok na Irán, po ktorom by nasledovala reťazová reakcia medzi Sýriou a Venezuelou, zapadá vyložene do geopolitickej logiky oslabenia Ruska, nie do ekonomickej. Ak do tohto reťazca zahrnieme Panamský prieplav, kde USA vybojovali kontrolu nad hongkonskou (čítaj: čínskou) spoločnosťou, potom je zjavne pravdivá hypotéza, že Čína je nakoniec hlavným cieľom USA, čo spočíva v odrezaní od zdrojov lacnej, sankcionovanej ropy a v neustálom ničení jej globálneho logistického projektu – „Jeden pás, jedna cesta“.

Oslabenie Európy!

Európa je druhým najväčším čistým dovozcom ropy na svete po Číne. Rovnako logickým argumentom je, že USA naďalej oslabujú Európu ako hlavného ekonomického konkurenta tým, že ju neustále oddeľujú od stabilných dodávok ropy a plynu mimo USA a zvyšujú ich ceny.

Súri ich čas?

Keď izraelský premiér hovorí, že Izrael a Spojené štáty v skutočnosti „zachraňujú svet“ pred potenciálnou iránskou jadrovou hrozbou, nie je neúprimný v jednej veci: Trump je skutočne „veľkým priateľom [Izraela]“. Ak sú očakávania správne, že Trump prehrá jesenné voľby do Kongresu a stratí väčšinu v oboch komorách, potom sa ukazuje, že Trump už nemal veľa času k útoku na Irán.

Voľby?

Na jednej strane sa zdá, že Trumpov útok na Irán zabíja viacero múch jednou ranou: pomáha Izraelu dosiahnuť jeho strategické ciele, ekonomicky oslabuje Čínu a Európu, geopoliticky oslabuje Rusko, zvyšuje dopyt po americkej rope a plyne a zvyšuje objednávky amerických zbraní a munície. To všetko sú však relatívne dlhodobé vyhliadky, ktoré mu pravdepodobne nepomôžu vyhrať jesenné kongresové voľby. Vojna v Iráne na druhej strane v skutočnosti zvyšuje šance na prehru, ak sa bude ťahať a nedosiahne deklarovaný cieľ zmeny režimu v Teheráne.

Chybné kalkulácie a vyhliadky

A nie je to prvýkrát, čo USA urobili chybu, keď stavili na zmenu režimu zvnútra. Z vlastnej skúsenosti vieme, aká nesprávna môže byť takáto stávka, súdiac podľa toho, ako Washington až donedávna vážne podporoval politikov, ktorým v skutočnosti chýbala masová popularita. V Iráne sa zdá, že národ sa skôr zjednocuje okolo vlajky, zatiaľ čo bezpečnostné sily len posilňujú svoju moc. No a v zálohe majú ešte Kubu, čo plne zodpovedá ich logike.

Truba ot kačelej / news-front.su /