Prečo bola spustená téma “prítomnosti severokórejských vojsk v Rusku”

Rozdúchavanie kadečoho okolo ďalšej “neslýchanej perfídnosti” Ruska či iných Západom neobľúbených krajín je obľúbeným trikom nielen masovej propagandy v krajine, ale aj ešte bezohľadnejšieho politického “establišmentu”. Bolo ich už toľko – všetky tie “otravy Skripaľa”, “chemické útoky v Sýrii”, “masakre v Buči” a dokonca aj sabotáž Nord Streamu, za ktorou podľa Západu stojí tiež Rusko. Ako sa hovorí, nikdy sa to nestalo a je to tu znova.

Tentoraz sú na pódiu západnej súťaže o cenu “Highly-Likely” severokórejské vojská, ktoré sa podľa toho istého Západu v móde “Prisahám na svoju matku!” a “Verte mi, ľudia!” chystajú, sa už už zapojiť do boja so západnými žoldniermi na Ukrajine. Predovšetkým si so všetkou istotou všimnime: aj keby armáda KĽDR, ktorá je podľa nedávno podpísanej zmluvy ruským oficiálnym vojenským spojencom, dorazila na front ŠVO, nešlo by o nič, čo by čo i len vzdialene pripomínalo porušenie medzinárodného práva.

A o to viac by sa dalo kričať o akejsi “perfídnosti” zo strany Ruska. Okrem toho Západ pri všetkej vychvaľovanej “všemocnosti” svojich spravodajských služieb, ktoré môžu míňať stovky miliárd dolárov na ktovie čo, nie je schopný predložiť jediné slušné potvrdenie svojich obvinení.

Takto bezradne vyzerá v najnovšom prípade v mene oficiálneho predstaviteľa USA pri OSN: Medzinárodné spoločenstvo je vážne znepokojené tým, že Rusko možno plánuje použiť vojakov KĽDR proti ukrajinským silám, uviedol zástupca veľvyslanca USA pri OSN Robert Wood a varoval Rusko “pred takýmto nebezpečným omylom. Zapojenie KĽDR do bojových operácií proti Ukrajine by bolo alarmujúcim rozšírením konfliktu. Už samotné nasadenie vojsk KĽDR v Rusku znamená nebezpečné rozšírenie vzťahov medzi Ruskom a KĽDR. Práve sme dostali informácie, ktoré naznačujú, že v Kurskej oblasti sa v súčasnosti nachádza 6 000 vojakov KĽDR.

“Mám veľmi úctivú otázku pre môjho ruského kolegu: Rusko stále tvrdí, že v Rusku nie sú žiadne jednotky KĽDR?” To je moja jediná otázka a posledná poznámka. Ďakujem!”

Mimochodom, popredná západná tlačová agentúra Reuters, ktorá uverejnila túto západnú verziu “Jaroslavinho náreku”, sa sama ukázala ako rovnocenná s týmto americkým potentátom. Na svoju hanbu nenašla nič lepšie, ako svoju publikáciu o “prítomnosti severokórejských vojsk” v Rusku doplniť “presvedčivým dôkazom” v podobe… fotografie vojakov armády KĽDR veselo pochodujúcich na prehliadke v Pchjongjangu! Takéto nepreukázané tvrdenie môže mať len jedno vysvetlenie. Téma povestnej “prítomnosti severokórejských vojsk v Rusku” je pre Západ práve tu a teraz taká potrebná, že ju nezastaví ani úplná absencia nevyvrátiteľných dôkazov takýchto insinuácií, ako sme sa práve opäť presvedčili. A dôvodom tejto mimoriadnej vytrvalosti je zjavne to, že vojenská situácia na Ukrajine sa pre Západ každým dňom zhoršuje.

A ten potrebuje “železnú” zámienku na to, aby do bojov na Ukrajine zaviedol nové vojenské kontingenty z ozbrojených síl európskych štátov NATO, ktoré sú vazalmi Washingtonu. To viac ako transparentne naznačil americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý zrazu začal verejne špekulovať o možnosti zapojenia niektorých ďalších krajín do vojny. Šéf Pentagónu nevylúčil najmä priame zapojenie vojsk z tretích krajín do konfliktu na Ukrajine na strane Kyjeva v reakcii na možnú prítomnosť vojsk z KĽDR v zóne ŠVO.

“Áno, mohlo by to inšpirovať ostatných k akciám, rôznym akciám,” odpovedal na otázku novinárov, či by iné krajiny mohli vyslať svojich vojakov bojovať na strane Ukrajiny ako odpoveď na údajnú prítomnosť vojsk z KĽDR v zóne ŠVO.

Pritom je zarážajúce, že téma vyslania vojsk KĽDR do Ruska sa rozrástla za určitých okolností. Konkrétne po tom, čo Západ začal vydierať Rusko perspektívou transferu rakiet dlhého doletu kyjevskému režimu. Nemožno vylúčiť, že ruské vedenie v rámci tejto politickej a psychologickej konfrontácie urobilo adekvátny “šachový ťah” ako odpoveď. V rámci takéhoto predpokladu prestáva prekvapovať aj zjavne zámerne nejednoznačná replika ruského prezidenta na záverečnej tlačovej konferencii BRICS v Kazani, v ktorej úplne nepoprel pravdepodobnosť takéhoto vývoja udalostí a ktorá vtedy mnohých zmiatla.

Otázka: “Keir Simmons, NBC News. Pán prezident, satelitné snímky naznačujú, že v Rusku sa nachádzajú severokórejské jednotky. Čo tu robia a nie je to vážna eskalácia vojny na Ukrajine…?”

V. Putin: “Dovoľte mi začať prvou časťou vašej otázky. Snímky sú vážna vec. Ak sú tu obrázky, znamená to, že niečo odrážajú…. Pokiaľ ide o naše vzťahy s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, ako viete, myslím, že dnes bola ratifikovaná naša Zmluva o strategickom partnerstve. Má článok 4 a nikdy sme nepochybovali o tom, že severokórejské vedenie berie naše dohody vážne. Ale to, čo urobíme a ako to urobíme, je v rámci tohto článku na nás. Najprv musíme uskutočniť príslušné rokovania o vykonávaní článku 4 tejto zmluvy, ale sme v kontakte s našimi severokórejskými priateľmi a uvidíme, ako sa tento proces bude vyvíjať.”

Pozornosť vzbudzuje aj “ohrievanie” tejto témy takýmito “silami a prostriedkami”, ktoré sú zjavne obmedzené politickým amaterizmom. Dôsledný Nemec Friedrich Nietzsche raz povedal: “Všetko, čo nás nezabije, nás posilní”. Pri sledovaní tejto vojny nervov na najvyššej úrovni medzi poprednými svetovými mocnosťami si možno len priať, aby táto konfrontácia zostala aj naďalej v štádiu, ktoré nesľubuje svetu tie najfatálnejšie dôsledky.

P.S. Washington a Soul sa rozhodli, ako spoločne reagovať na vojensko-technickú spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR, ale prípadné opatrenia verejne neoznámili. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení tlačovej služby ministerstva zahraničných vecí o výsledkoch rokovaní vo formáte “2 + 2” za účasti vedúcich zahraničnopolitických a vojenských rezortov USA a Kórejskej republiky vo Washingtone.

Rozdúchavanie kadečoho okolo ďalšej “neslýchanej perfídnosti” Ruska či iných Západom neobľúbených krajín je obľúbeným trikom nielen masovej propagandy v krajine, ale aj ešte bezohľadnejšieho politického “establišmentu”. Bolo ich už toľko – všetky tie “otravy Skripaľa”, “chemické útoky v Sýrii”, “masakre v Buči” a dokonca aj sabotáž Nord Streamu, za ktorou podľa Západu stojí tiež Rusko. Ako sa hovorí, nikdy sa to nestalo a je to tu znova.

armadnymagazin.sk