Právnička Laššáková: Ústava po 30 rokoch zažíva rany od tých, čo ju majú chrániť

Slovensko si dnes pripomína prijatie základného zákona štátu, Ústavy SR. 30. výročie Ústavy Slovenskej republiky okomentovala aj právnička Judita Laššáková. 

Nová éra

„1. septembra 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. Po tridsiatich rokoch sa z nej stal dokument, ktorý bol často a miestami až vulgárne menený, modifikovaný. Ústavné právo sa na Slovensku vyvíjalo podobne ako samotná ústava. Chaoticky a nejednotne. Dnes zažíva novú éru, keď ju vykladajú osoby na to nekvalifikované, mnohí ďalší šíria o nej mýty a ďalší ju skresľujú do podoby, ktorá buď je zastaraná alebo vôbec nekorešponduje so skutočnosťou. Zažili sme aj časy, kedy stratila svoju silu nátlakom od tých, ktorí by ju mali nielen ovládať a chrániť, ale hlavne sa správať tak, ako im to Ústava SR predpisuje,“ konštatuje Laššáková.

Je čas na novú Ústavu?

„30 rokov zmien v spoločnosti sa odzrkadlilo aj na zmenách v Ústave SR. Niektoré boli lepšie, iné horšie. Čo sa v ostatnom čase skloňuje najčastejšie, je jej úplná likvidácia a nahradenie novou. Nikdy som nebola zástancom toho, aby sa Ústava SR vymenila za novú. Musím čestne priznať, že táto možnosť ma lákala na istý čas, v dobe covidovej. Sledovať, ako vrcholoví predstavitelia štátu doslova kašlú na ústavu a v priamom prenose ju porušujú, ma skoro presvedčilo k tomu, aby som sa postavila do radu s tými, ktorí volajú po „novej a lepšej“ ústave. Vraj súčasná stratila svoju vážnosť a je nutné, aby sme si ako spoločnosť napísali a prijali niečo, čo by bolo modernejšie a lepšie. Moja otázka však je tá: Kto zaručí, že sa budúca garnitúra vrcholových činiteľov štátu bude správať k tej „novej a lepšej“ inak, ako súčasní politici k platnej ústave?“ Zamýšľa sa ústavná právnička.

Laššákovej paralela

„Niektorí argumentujú tým, že súčasná ústava bola doslova „znásilnená“, a preto už nie je možné ju mať v úcte. Budeme sa rovnako správať aj k znásilnenej žene? Hodíme ju z mosta, prípadne ju dáme roštvrtiť na námestí, alebo ju rovno posadíme do elektrického kresla, ktoré si požičiame zo Spojených štátov amerických, kde dodnes je prípustný trest smrti (v štátoch Texas, New York a Kalifornia)? Alebo potrestáme toho prípadne tých, ktorí sa tohto brutálneho činu na žene dopustili? Kto zaručí, že k novej ústave sa budeme správať s vážnosťou, ktorá jej prináleží a patrí? Kto bude garanciou toho, že nová ústava bude tzv. blbu-vzdorná? Kto je ten, kto napíše, skoncipuje a prijme základný dokument v štáte, s ktorým bude súhlasiť, keď už nie každý, tak aspoň drvivá väčšina v našom štáte? Kto bude garantom toho, že tá „nová a lepšia“ ústava bude dodržiavaná a uplatňovaná každým, dokonca aj tými, ktorí boli proti jej prijatiu?“ Pýta sa Laššáková.

Na záver zaujímavá otázka

„Netvrdím, že mám odpoveď na všetky otázky. No položila by som ešte jednu: Nebolo by pre spoločnosť zdravšie, aby mali politici v osobe voličov partnerov, ktorí nenaskočia na prázdne frázy, ale majú aj čiastočnú znalosť problému, nielen skreslený pohľad na povrch? Čo vy nato?“ Navrhuje Judita Laššáková politikom.

hlavnydennik