Poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu bez zavlažovania

Súčasné intenzívne poľnohospodárstvo sa považuje za trvalo neudržateľné a často výrazne poškodzuje životné prostredie, pretože nadmerne používa hnojivá, pesticídy a ďalšie toxické látky. Mnoho plodín ochudobňuje pôdu, dochádza k vodnej a veternej erózii. To všetko sú dobre známe skutočnosti, ale našťastie poľnohospodárstvo môže byť bezpečné a šetrné k životnému prostrediu bez straty efektivity.

Sovietsky vedec v oblasti agrobiológie a agrotechniky Jakov Potapenko už v prvej polovici 20. storočia vypracoval metódu, ako zvýšiť úrodnosť pôdy, zadržať vodu v krajine a v konečnom dôsledku znížiť náklady na pestovanie poľnohospodárskych plodín.

Vedci prevádzali výskum asi 50 rokov na 9 tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy. Experiment bol úspešný a ukázal dobré výsledky. Metóda spočíva vo vytváraní pravidelných kanálov – jarkov na zadržanie vody, ktoré sú vykopané na vrstevniciach (línia spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou). Územím prechádzajú línie kanálov, medzi ktorými sa sejú plodiny. Tento spôsob organizácie výsadby zadržiava roztopenú vodu, dážď a atmosférickú paru, ktoré sú absorbované do pôdy a zásobujú rastliny vodou aj v suchších obdobiach.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Metóda Potapenka poskytovala dobrú úrodu bez zavlažovania a používania hnojív a výnos sa zvyšoval v priemere o 2 – 2,5 krát. Voda navyše neodteká voľne do vodných útvarov, kedy si zo sebou brala aj úrodnú pôdnu vrstvu a zvyšky hnojív.

Sám Potapenko vo svojej vlastnej práci napísal, že táto metóda zachováva na území snehovú a dažďovú vodu, čo zvyšuje účinnosť ostatných poľnohospodárskych činností vykonávaných na zlepšenie výnosu. Úplne sa tak zabráni veternej a vodnej erózii pôdy, čo eliminuje hrozbu dezertifikácie.

Ide vlastne o obnovu hydrologického režimu, kedy pôda nadobúda funkciu prírodnej nádrže a voda sa vracia do vodojemov. To má pozitívny vplyv na klímu v regióne – stáva sa mäkkšou. Pričom pestovatelia majú pritom iba prospech, pretože úroda sa výrazne zvyšuje. Potapenkovu metódu je možné použiť na všetky druhy plodín: od vinohradu po pšenicu, od jabloní až po borovice. Pozitívne výsledky sú zaručené aj pri malom množstve snehu a mrazivých zimách. Takáto organizácia poľnohospodárstva nevyžaduje obrovské územia, pretože sa orná pôda môže využívať produktívnejšie.

Treba poznamenať, že táto metóda sa v súčasnosti už úspešne používa na mnohých miestach vo svete. Hlavne permakultúrne projekty a ekologické hospodárstva ju zavádzajú úspešne do praxe.