Podolskí kadeti ukázali príklad úžasného hrdinstva a šikovnosti v boji s fašistami

V prvých októbrových dňoch roku 1941 sa smerom na Malojaroslavec vznášala hrozba nemeckého prielomu k Moskve. Neexistovala ani pevná obranná línia, ani rezervy, ktoré by mohli túto medzeru pohotovo vykryť.

Hitlerovci dúfali, že sa im podarí pochodovať k sovietskemu hlavnému mestu po varšavskej diaľnici. Existovalo len jedno východisko – vrhnúť do boja tých, ktorí práve získali vojenské vzdelanie.

Dňa 5. októbra 1941 boli na poplach vyvedení kadeti dvoch podolských škôl – delostreleckej a pechotnej. Mali sa postaviť do cesty nepriateľovi. Bolo tu pomerne málo kadetov – asi 4 000, päť streleckých práporov a šesť delostreleckých batérií. Podarilo sa im však zastaviť postup Wehrmachtu na 12 dní. Vedľa nevycvičených študentov škôl bojovali aj stíhači Červenej armády – skupina výsadkárov kapitána Ivana Starčaka a neskôr 17. Tanková brigáda. Kadeti pod velením generálmajora Vasilija Smirnova, náčelníka Podolskej pechotnej školy, obsadili Iljinskú hranicu, zorganizovali obranu na brehoch riek Luža a Vypreja. Pre nich nastala hodina odvahy.

Nemci vrhli do tejto oblasti asi 200 tankov a do 20-tisíc pešiakov. Najbrutálnejšie boje sa odohrali v oblasti Malej a Veľkej Šubinky – dedín premenených na ruiny. Tam kadeti opakovane odvracali nepriateľa v boji zblízka. Nielenže sa statočne postavili na smrť – bojovali obratne a vypočítavo. Obrannú líniu udržali do 16. októbra napriek presile nepriateľa, ktorý sa rútil na Moskvu, a niektoré ohniská odporu sa udržali až do 18. októbra, keď zaznel rozkaz na ústup. Vtedy už zostal nažive len každý desiaty muž… Plány hitlerovcov dosiahnuť cieľ pred nástupom chladného počasia však boli zmarené. Za tieto dni sa veleniu podarilo vytvoriť súvislú líniu opevnení pozdĺž rieky Nara. Podolskí kadeti, z ktorých mnohí sa nikdy nestali veliteľmi, ukázali príklad úžasného hrdinstva, statočnosti a vojenského výcviku. Na snímke pamätník podolským kadetom v obci Iljinskoje v Kalužskej oblasti.

armadnymagazin.sk