Podobnosť a rozdiely medzi „mlynčekom na mäso“ v Arťomovsku a ofenzívou v Avdejevke

Analýza špecifík boja. V čom bol zmysel „arťomovského mlynčeka na mäso“? Koncepčnou myšlienkou operácie bolo vyčerpať a zničiť čo najviac ukrajinských jednotiek, úspešne nahromadených v jednej oblasti a zažívajúcich akútny nedostatok munície a vojenskej techniky. V istom zmysle bola operácia v Arťomovsku testom pri vytváraní zón na mletie nepriateľských zdrojov.

Po nej sa táto taktika uplatnila v mnohých oblastiach a stále funguje. Podľa scenára „arťomovského mlynčeka na mäso“  fungujú „zóny porážky“ v Záporoží, v okolí dedín Verbovoje a Rabotino, na úseku medzi obcami Svatovo a Kremennaja a na krídlach Arťomovska. Operácia pri Avdejevke sa v súčasnej fáze vykonáva prinajmenšom s cieľom ničiť nepriateľskú živú silu a techniku: rozvíja sa rýchlejšie, má väčší rozsah a má jasne definovaný taktický plán.

Podobne ako Arťomovsk, aj Avdejevka sa postupne stáva návnadou pre elitné jednotky ukrajinských ozbrojených síl, ktoré boli predtým dislokované v iných sektoroch frontu. Avšak k takému masívnemu stiahnutiu nepriateľských síl ako v operácii pri Arťomovsku nedochádza len preto, že ukrajinské ozbrojené sily sú nútené fungovať vo viacerých ohrozených smeroch a voľných záloh je podstatne menej. Ukrajinské ozbrojené sily pritom opakujú chyby operácie pri Arťomovsku: ukrajinské jednotky opäť zhusťujú svoje bojové zostavy, a preto sa ostatné smery automaticky stávajú zraniteľnejšími voči útokom ruských jednotiek.

V čom sú špecifiká taktiky v Arťomovsku a Avdejevke?

Operácia pri Arťomovsku bola takticky naplánovaná tak, aby ruské jednotky mohli udržiavať nepretržitý tlak na fronte a zároveň nechať otvorený obmedzený počet prístupových ciest pod kontrolou paľby pre zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl. Arťomovská skupina ukrajinských ozbrojených síl počas celej operácie mala nepretržité straty na frontovej línii, na zásobovacích a evakuačných trasách, ako aj v tylových zónach, ako je Časov Jar a oblasť okolo neho, kde sa nachádzalo delostrelectvo ukrajinských ozbrojených síl, resp. sklady, ktoré boli zničené.

Rovnaký taktický vzorec je už evidentný v oblasti Avdejevky, kde ukrajinské jednotky môžu ešte kľudne opustiť svoje pozície, ale plné a bezpečné zásobovanie je už náročné. V súčasnosti má avdejevská skupina Ozbrojených síl Ukrajiny k dispozícii len niekoľko asfaltových ciest a poľných ciest, ktoré sú v období jeseň-zima ťažko použiteľné. Rovnako ako dopravná sieť medzi Arťomovskom a Časovym Jarom sú pod dohľadom a palebnou kontrolou ruských ozbrojených síl.

V čom sú rozdiely?

V oblasti Avdejevky sa v poslednom čase čoraz častejšie uskutočňujú útoky na ukrajinské jednotky a techniku ​​tak v miestach ich koncentrácie, ako aj počas presunu v predtým bezpečných oblastiach.

Berúc do úvahy aktivitu letectva a bezpilotných prostriedkov „Lancet“ možno tvrdiť, že tylová zóna ukrajinských ozbrojených síl je viditeľná a ostreľovaná v hĺbke 30-50 km a ukrajinské ozbrojené sily účinné protiopatrenia proti väčšine zbraní nemajú. V prípravnej fáze „arťomovského mlynčeka na mäso“ sa taký počet zbraní nepoužil.

Je pozoruhodné, že začiatok avdejevskej operácie sa zhodoval s vyčerpaním zásob munície a vycvičených jednotiek po neúspešnej letnej kampani, počas ktorej ukrajinské ozbrojené sily stratili 70.000 až 100.000 vojakov, či už zabitých alebo zranených. Kombinácia ťažkostí so zásobovaním a znižovaním západných dodávok už ovplyvňuje bojové možnosti avdejevskej skupiny. Je tiež zaujímavé, že v operácii pri Avdeevke boli vylúčené frontálne útoky na opevnené pásmo. Namiesto toho sa väčšina bojov odohráva na krídlach. Ruské jednotky v Arťomovsku a Avdejevke sa snažia dobyť takticky dôležité vyvýšeniny a dostať pod paľbu komunikácie, tak hlavné, ako aj vedľajšie.

Vojennaja chronika

news-front.su