Podarí sa Trumpovi blesková vojna v Iráne alebo tam uviazne?

Čo je to „Trumpov svet“? Možno ho považovať za výkyv v americkej politike, alebo Trumpove kroky odrážajú strategické zákonitosti vývoja? Kladie si otázku analytik Dmitrij Jevstafiev.

Ja sa prikláňam k druhému pohľadu. Po kríze v rokoch 2008/09 nadobudla globalizácia čoraz viac parazitický charakter. Samotný vznik Trumpa je pokusom časti americkej elity prelomiť trend, ktorý by skôr či neskôr zachvátil aj USA. „Trumpov svet“ je úplne prirodzeným vývojom amerického imperializmu. K moci v USA sa dostala politicko-lobbistická koalícia, ktorá pravdepodobne rovnako hodnotí riziká pokračovania existencie „sveta globalizácie“ v doterajšej podobe, ale úplne odlišne vidí východisko z tejto situácie. Existujú aj nuansy.

Prvá: imperializmus chce prestať byť postpriestorovým a postindustriálnym a premeniť sa na aktuálne priestorový („Amerika ako veľká arktická veľmoc“) a industriálny („Amerika – ropná superveľmoc“). Na to bol potrebný človek, schopný „kolenom“ zlomiť konštanty, ktoré sa predtým považovali za neotrasiteľné.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Druhá nuansa je tiež celkom zrozumiteľná: nikto v USA nechce, aby Trumpovi vyšlo úplne všetko. Pretože to znamená vytvorenie rodinného oligarchického systému moci, do ktorého sa nedostanú všetci. Ale veľa času sa stratilo. Z toho vyplynula potreba uchýliť sa k silovým metódam konsolidácie, a to nielen priestoru, ale aj finančných tokov.

A čo si myslím o situácii v Iráne? Informácií, ktorým možno dôverovať, je veľmi málo. Mnohí kolegovia vyvodili ďalekosiahle závery z videozáznamov, ktoré sa ukázali ako generované alebo jednoducho falošné. Napríklad na slávnej fotografii iránskej dievčiny, ktorá pálila portrét Chameneího, sa ukázalo, že dievčina je Kanaďanka. A takýchto príkladov je veľa. Pokiaľ ide o rozhorčenú diskusiu o tom, či si Rusko môže dovoliť „stratiť Irán“, bohužiaľ, táto otázka nie je vôbec v našich rukách. Vonkajší vplyv v Iráne nemá zmysel popierať, ale udalosti majú aj vnútorné príčiny. Neboli fatálne, ale konkrétny výbuch je výsledkom politiky iránskeho vedenia po smrti (teraz už možno s istotou povedať – vražde) prezidenta Raisiho. Vtedy bola šanca na reformu systému „zhora“ s oporou o pomoc Ruska a Číny a nádej na opätovné získanie geopolitického vplyvu, ktorý mal Irán na prelome rokov 2023/24 a ktorý je teraz stratený.

A áno, dnešná situácia je čiastočne cenou za geopolitickú porážku. Veľká lekcia… Nasledujúce jeden a pol roka boli pre Irán kolosálnou geopolitickou katastrofou, sprevádzanou vnútorným zmätkom. Nazval by som to „predgorbačovizmom“. Vojna s Izraelom nebola prehratá zázrakom, okrem iného aj vďaka tomu, že Trump veľmi potreboval víťaznú „dohodu“. Rusko nemalo možnosť ovplyvniť žiadnu z politických zmien Iránu, ktorý vždy preukazoval svoju odtrhnutosť od Moskvy. Za vlády Pezeškjana sa to robilo demonštratívne. Irán bol správne označený nie za ruského spojenca, ale za „spolucestujúceho“.

Dodám: pravidelne ho udieral po nose (pozri zákaz pre ruské letectvo používať iránske základne na operácie v Sýrii) a rovnako pravidelne sa zapájal do rôznych „projektov“ normalizácie vzťahov so Západom. Irán je večným „spolucestujúcim“, ale nikdy „spojencom“. Iránska elita v posledných rokoch prejavovala patologickú geopolitickú nezrelosť. Ale lepšie je mať po boku „spolucestujúceho“ ako „chaos“, a práve o to tu ide. Ak sa podarí zvrhnúť súčasný islamský dvojitý systém, je nepravdepodobné, že štát prežije. Existujú však nuansy a niektoré predpoklady sa budú týkať práve ich. Príliš veľa hráčov je presvedčených, že Trumpovi sa blesková vojna v Iráne nepodarí a uviazne tam. Je jednoducho zrejmé, ako Trumpa tlačia do intervencie, konštatuje Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk