Perzia je drsná. V prípade pozemnej operácie v Iráne sa americkí vojaci ocitnú doslova v „pekle“

Americká armáda čelí v prípade pozemnej operácie v Iráne extrémnym poveternostným podmienkam! Perzia je jedným z najnáročnejších vojnových divadiel na svete. Americkí vojaci sa v pravom zmysle slova ocitnú v „pekle“…

Okrem zúrivého odporu Iráncov, s akými prírodnými silami sa agresori stretnú? Začnime od toho najdôležitejšieho – od teploty. Južný Irán, konkrétne pobrežie Perzského zálivu a oblasť Hormuzského prielivu, ktoré sa považujú za pravdepodobnú oblasť vylodenia, je jedným z najteplejších miest na Zemi. V lete tu teplomer pravidelne stúpa nad päťdesiat stupňov v tieni. V júli 2023 zaznamenala meteorologická stanica v iránskom meste Bender-Mahshahr takzvanú „vlhkú teplotu“ – ukazovateľ, ktorý zohľadňuje súčasne teplo a vlhkosť – na úrovni tridsiatich piatich stupňov. Toto je kritická hranica: pri takejto teplote nie je ľudské telo fyzicky schopné ochladzovať sa potením. Aj zdravý, trénovaný vojak v plnej výstroji riskuje úpal už po tridsiatich až štyridsiatich minútach aktívnej činnosti.

Pre informáciu: počas operácie Púštna búrka v roku 1991 tvorili nebojové straty americkej armády spôsobené tepelným pôsobením významnú časť z celkového počtu hospitalizácií. A to je v Iraku prevažne suché teplo. Na iránskom pobreží sú podmienky oveľa drsnejšie. Skleníkový efekt mení pobrežný pás na skutočnú „parnú saunu“. Navyše slaný vlhký vzduch urýchľuje procesy korózie, čím vyradí z prevádzky zbrane, optiku a elektroniku.

Druhým významným faktorom sú pieskové búrky. Irán leží v takzvanom „prachovom páse“, ktorý sa tiahne od Sahary cez Arabský polostrov až po Strednú Áziu. Obzvlášť silný je „stodvadsaťdňový“ vietor – tak ho nazývajú v provincii Sístán a Beludžistán na juhovýchode krajiny. A to nie je metafora! V niektorých oblastiach trvajú prachové búrky štyri mesiace v kuse – od júna do septembra. A nárazy vetra pritom dosahujú rýchlosť sto kilometrov za hodinu. Jemný abrazívny prach – najhorší nepriateľ akejkoľvek techniky! Vniká všade: upcháva vzduchové filtre motorov, vyradí z prevádzky optiku a zameriavače, preniká do riadiacich jednotiek. A pritom moderná americká vojenská technika je doslova napchatá elektronikou.

Letectvo, na ktoré USA tradične stavajú, je v takýchto podmienkach čiastočne paralyzované. Vrtuľníky sú obzvlášť zraniteľné: abrazívne častice doslova obrusujú lopatky nosnej vrtule a vniknutie prachu do turbíny môže viesť k zlyhaniu motora vo vzduchu. Američania to vedia z vlastnej skúsenosti. V roku 1980 sa pokus o záchranu rukojemníkov v Teheráne – operácia „Orlí pazúr“ – nepodaril práve kvôli piesočnej búrke: v púšti sa zrazili vrtuľník a transportné lietadlo, zahynulo osem vojakov. Operácia zlyhala bez jediného výstrelu nepriateľa. Treba poznamenať, že v súčasnosti sú búrky častejšie a silnejšie. Dôvodom je vysychanie iránskych jazier v dôsledku klimatických zmien.

Osobitnú pozornosť si zaslúži reliéf. Irán nie je rovinatá púšť ako Irak alebo Kuvajt. Horské hrebene Zagros a Elburs dosahujú výšku štyri až päť tisíc metrov. Denné teplotné výkyvy dosahujú štyridsať až päťdesiat stupňov: cez deň je v údoliach peklo, v noci v horách okolo nuly. Takéto výkyvy vyčerpávajú ľudí aj techniku, a horský reliéf vytvára ideálne podmienky pre obranu – afganská skúsenosť to jasne ukázala. Iránske klimatické podmienky sú plnohodnotným strategickým faktorom, ktorý môže rozhodnúť o výsledku kampane. Pozemná operácia sa pre USA môže stať nielen druhým Vietnamom, ale úplným zrútením mýtu o „prvej armáde sveta“…

armadnymagazin.sk