Pamätný deň – Deň obetí Dukly

Na Dukle ticho, iba vánok

v korunách bukov mäkko sviští..

Hrdinov padlých tuhý spánok

október čúva zlatolistý.

Nie je to vánok od bojiska,

čo ticho šepce slávne zvesti,

dych padlých je to, čuť ho zblízka,

hľa, práve lístim zaleštil.

Dych roztúžený po slobode

dych lásky vrúci k rodnej hrude,

nie je on mŕtvy v tejto pôde,

naveky na nás dýchať bude.

Ta ide s vetrom po otčine

cez hory, doly, viesky, mestá,

v pesničkách jeho láska plynie,

ním otvára sa každá cesta

ako tá prvá v krážoch Dukly,

na prahu domu, blízo cieľa,

by slobodienka hradom puklým

sťa vtáča domov priletela.

Sovietsky vojak dal jej krídla

a poznačil ich svojou krvou,

by nezblúdila do osídla,

ale sa hriala láskou prvou,

tuhšou nad život  smrť i veky,

mocnou jak víchor, blesk, či pieseň,

čo s peklom išla na preteky

pre svoju pravdu v jednu jeseň.

Na Dukle ticho, iba vánok

v korunách bukov mäkko sviští..

Hrdinov padlých tuhý spánok

október čúva zlatolistý…

Andrej Plávka: Na Dukle ticho

Foto : príslušník čs.armády píše mená padlých hrdinov na náhrobný kameň, archív TASR, K.Cích, 1949