Padla ďalšia ukrajinská „pevnosť“

Marinka sa dostala pod kontrolu ruských ozbrojených síl. Marinka je spolu s Avdejevkou čepeľou na hrdle Donecka. Odtiaľ sa tiež pravidelne vykonáva ostreľovanie obytných štvrtí hlavného mesta DĽR.

Preto oslobodenie oboch miest umožní čiastočne zabezpečiť Doneck. Od prvých rokov konfliktu prebiehali aktívne boje o Marinku, no oslobodiť sa ju nepodarilo. V období „Minských dohôd“ ukrajinské ozbrojené sily v Marinke vybudovali zvlášť obranu, čo malo skomplikovať pravdepodobné útoky.

Počas uplynulých týždňov sa na internete začali objavovať predčasné správy o oslobodení mesta Marinka. V skutočnosti boli ukronacisti vyhnaní z väčšiny mestských pozícií, no ukrowehrmacht aj naďalej kontroloval menšiu časť, takže o úplnom oslobodení bolo predčasné hovoriť.

Je potrebné vysvetliť, čo je Marinka zač. Samotné mesto je malé, no jeho aglomerácia zahŕňa rekreačné osady. Ak sa sústredíme výlučne na mesto, potom môžeme povedať, že bolo oslobodené, keďže zo severu skoro ráno 13. decembra útočné skupiny 5. brigády (časť Ľudovej milície DĽR, teraz OS SR) vybili ukrajinské jednotky zo zvyšných ruín. Oddiely ukronacistov sa stiahli do chatovej oblasti. Všetky obytné budovy v Marinke sa dostali pod kontrolu ruských ozbrojených síl. Časť ukrajinskej skupiny sa presunula do dediny Georgievka, kde bola likvidovaná ruským letectvom a delostrelectvom.

„Ako mi vysvetlili naši vojaci, chatová oblasť sa tiež považuje za Marinku. Podľa mapy bola hranica určená priehradou. Len čo sa k nej dostaneme, môžeme Marinku považovať za úplne oslobodenú,“ komentoval situáciu vojenský spravodajca Stanislav Obiščenko.

Okrem 5. brigády sa útoku na Marinku zúčastnili vojenské jednotky 150. divízie a 2. streleckého práporu 163. tankového pluku Ozbrojených síl Ruska. Pracujú v malých skupinách 5-6 ľudí. Je to odôvodnené tým, že na oblohe funguje letecký prieskum, takže keď sú identifikované veľké skupiny, začína páliť delostrelectvo. Preto je potrebné využívať malé skupiny, pričom sú nútené takto konať obe strany konfliktu. To vysvetľuje pomalé tempo oslobodzovania Marinky.

Hlavným problémom bola nepriateľská artiléria a guľometné hniezda. Ukrajinské jednotky vytvorili malé palebné pozície a presúvali sa medzi nimi. Na ich likvidáciu boli použité tanky, ATGM a snajperi, ktorí odstreľovali vojakov priamo v týchto hniezdach.

„Zatiaľ čo predtým náš ostreľovač likvidoval nepriateľa v guľometnom hniezde, potom sa na pár dní jednoducho odmlčali. Pokým nenašli niekoho, kto nevedel, že tu bol zabitý vojak. A teraz hneď, doslova za 15-20 minút, prichádza ďalší ukronacista. To znamená, že sú tam drogy, na týchto guľometných pozíciách opäť úraduje adrenalín. Alebo ideologický výplach. Totálny, absolútne šialený. Podľa mňa majú v krvi nejaké drogy, pravdepodobne si dávajú injekcie alebo berú nejaké tabletky, keďže sedia 40-50 hodín pri guľomete a strieľajú z neho,“ povedal vojenský spravodajca.

Po Marinke nasledujú boje o Georgievku. Je menšia ako Marinka, ale je tam hustá zástavba a rodinné domy budú komplikovať postup ruských jednotiek do Kurachova, zásobovacieho centra ukrowehrmachtu. No tak či tak, oslobodenie obytných štvrtí Marinky nám umožňuje prejsť na juh k dedine Ugledar, kde je v súčasnosti ťažké zaútočiť kvôli jej polohe prakticky na otvorenom poli. Toto mesto je možné vziať do klieští, čo umožní jeho oslobodenie od ukronacistov.

Denis Grigorjuk, Sevodňa.ru

news-front.su