Opozícia zatĺka a zatĺka a náboženská sekta na námestiach slepo verí

Kto si dnes ešte spomenie na začiatok aféry po vražde dvoch mladých ľudí roku 2018, ktorá podľa Igora Matoviča bola prvým krokom na ceste k získaniu moci v štáte. Nie, nejdem šíriť konšpirácie o sakrálnej vražde, ktorá mala pomôcť „opozícii“ prevziať moc. Len chcem pripomenúť jednu fotografiu, ktorá sa objavila v súvislosti s tzv. talianskou stopou.

Na tejto fotografii bol istý Vadala, vraj člen talianskej mafie a mladý poslanec za SMER Robert Madej.

Napriek tomu, že každému bolo jasné, že Madej nemohol ani tušiť, kto je ona osoba pôsobiaca na východnom Slovensku ako vážený zahraničný podnikateľ, táto fotografia znamenala koniec rozbehnutej politickej kariéry mladého smeráka.

Dav ako náboženská sekta

Dnes sa po slovenských námestiach potulujú ľudia a nezmyselnými a klamlivými tvrdeniami hecujú príslušníkov svojej náboženskej sekty (ináč tých ľudí na námestiach nemožno nazvať, lebo sa správajú ako náboženskí fanatici, ktorí fanaticky veria tribúne, nie vlastným očiam) a vnášajú nesvár do slovenskej spoločnosti.

Pritom organizátori sú na spoločných fotkách s rôznymi pofidérnymi figúrami, evidentnými hrdlorezmi, dokonca s riaditeľom ukrajinskej tajnej služby. O čom rokovali s odborníkom na rozvrat štátu Mamukom Mamulashvilim? O čom rokovali so šéfom ukrajinskej rozviedky? Hádam nechcú hovoriť, že o pestovaní chryzantém?

Po zverejnení týchto fotografii už dávno títo ľudia mali chodiť po kanáloch, nie burcovať národ.

Podozrenie, že sú v spojení s cudzou mocou s cieľom zvrhnutia legitímnu vládu, je omnoho väčšie ako to, žeby mal R. Madej niečo spoločné s kšeftmi Taliana Vadalu. Ale meter nie je kilometer.

Najskôr jeden príbeh

Istotne si mnohí pamätajú, čo bolo rozbuškou, ktorá spustila proces, na konci ktorého Litva vyhlásila svoju nezávislosť. Áno, ide o známu udalosť pri televíznej veži vo Vilniuse, kde došlo k stretu demonštrantov so sovietskymi špeciálnymi oddielmi OMON. Pri vzniknutej streľbe bolo zabitých 19 Litovcov. Oficiálne ich zastrelili príslušníci OMON. Bolo to však ozaj tak?

Cca v roku 2005 som bol na jednej konferencii v litovskom hlavnom meste. V rámci sociálneho programu nám urobili prehliadku mesta. Zavítali sme aj na hlavný mestský cintorín, kde sú pochované obete onej streľby. Sprievodkyňa nám oduševnene vykladala o posvätnosti obete, ktorú pochovaní priniesli na oltár vlasti.

V tom sa ku mne naklonil jeden Litovec a šeptom mi vraví: „To je oficiálny výklad. V skutočnosti tam veľa vecí nesedí. Napr. to, že pri autopsii sa zistilo, že strely vnikli do tela zastrelených v oblasti pliec a vyleteli pod pásom.“ Každému musí byť jasné, že OMON-i strieľať do davu nemohli, lebo v tom prípade by guľky išli v rovine so zemou a ak by vleteli do hrude, tak by v tej istej rovine vyleteli chrbtom. Záver? Asi strieľal niekto z veže.

Skoro by som na tú udalosť zabudol, keby sa roku 2014 na kyjevskom Majdane neodohralo niečo podobné. Keď som videl zábery z Kyjeva, ktorý poznám ako vlastnú dlaň, ani na chvíľu som nezapochyboval, kto a prečo tam strieľa.

Na sieti som však zachytil vyjadrenie mladého Šimečku, že všetky tieto tvrdenia sú len preberaním putinovskej propagandy. Vraj dávno vyvrátené. Asi som niečo nezachytil. Ukrajinci už vyšetrili streľbu na Majdane a podali o tom presvedčivú správu? Odkiaľ vie Šimečka, že oné tvrdenia o gruzínskych strelcoch sú nepravdivé? Azda mu to povedal sám Budanov? Alebo Mamulašvili?

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prvý, ešte v ten deň hovoril o strelcoch na Majdane v otvorenom telefóne litovský minister. Tiež nie je nezaujímavé, že vzápätí Ukrajinci vyrúbali všetky stromy na Kreščatiku. Načo asi tak. Najskôr boli infikované. Napríklad guľkami zo strelných zbraní. Ono to je sviňa. Strela zarytá do kmeňa stromu aj po rokoch dá presnú odpoveď, odkiaľ priletela. Ale to je len detail. Určite bol na výrub iný dôvod.

Čo povedať na záver k celému popieraniu skutočnosti progresívcami, že majú nos medzi očami? V Českej televízii mal svoje okienko sexuológ M. Plzák. V prípade nevery odporúčal jedno: Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Všetkým tým Štaselovým, Dubačovým, Poliačkom, Šimečkom….. nezostáva nič iné, len zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.

A to aj vtedy, keď si prichytený pri čine. Presne ako v tom vtipe o tom, ako manžel prichytil manželku in flagranti. Aj ona naňho apelovala: „Miláčik, čomu veríš? Mne alebo svojim očiam?“

Anton Hrnko

facebook/ skspravy.sk