Od prijatia Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia, uplynie v stredu 30. októbra 106 rokov

Deklaráciu prijali na zhromaždení v Martine dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 na základe zákona Národného výboru československého vznikla prvá Československá republika (ČSR). Slováci sa deklaráciou jasne prihlásili k spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.

Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike (SR) od roku 1993 pripomína ako pamätný deň – Výročie Deklarácie slovenského národa.

Viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku sa 30. októbra 1918 stretlo v Turčianskom sv. Martine. Účastníci stretnutia prijali návrh deklarácie, ktorý vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj Slovenskú národnú radu (SNR), do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.

Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa. V deklarácii sa požadovalo právo na sebaurčenie slovenského národa na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.

Obsah deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa, respektíve Martinská deklarácia, sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.