Od Karabachu po Krym — Moskva si uvedomila chybu v prístupe k Baku a Ankare

Rusko v otázke Karabachu v poslednej dobe postupne mení svoj pohľad na proarménskejší, pričom si uvedomuje, že bolo oklamané pri spolupráci s Tureckom a Azerbajdžanom. Tento uhol pohľadu vyjadril dnes 7. septembra arménsky politológ Garik Keryan v rozhovore so štátnou agentúrou „Armenpress“.

„Rusko sa začalo uberať k pro-arménskej pozícii. Sú na to dôvody. Rusi urobili vážnu chybu v spolupráci s Tureckom a Azerbajdžanom v otázke Karabachu,” uviedol Keryan, ktorý je vedúcim Katedry politických inštitúcií a procesov na Jerevanskej štátnej univerzite.

Z pozície politického historika nemôže pochopiť, ako je Ankara schopná nájsť konsenzus pri spolupráci s Moskvou: „300 rokov klamať Rusov, konať v rozpore s ruskými záujmami a zakaždým bodnúť Rusko do chrbta,“ povedal Keryan.

Podľa neho si to Moskva uvedomila po tom, ako turecké vedenie nedávno poslalo svojho ministra zahraničných vecí, napriek tomu, čo všetko od Ruska dostalo, konkrétne jadrovú elektráreň, plynovod „Turkish Stream“ a protilietadlové raketové systémy S-400, na samit tzv. „krymskej platformy“, kde šéf tureckej diplomacie verejne vyhlásil, že „Krym je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny“.

„Problém Krymu je pre Rusov rovnako citlivý ako pre nás problém Arcachu (arménsky historický názov Náhorného Karabachu). Krym je pre nich posvätný. A po takej dlhej prestávke, keď sa Rusku konečne podarilo vrátiť Krym, nejaký Mevlüt Çavuşoğlu vyhlasuje, že „Krym nepatrí Rusku a Turecko urobí všetko pre to, aby sa Krym vrátil na Ukrajinu“. Rusi si uvedomili, že urobili chybu, jednak tým, že umožnili ukončenie vojny (v Karabachu na jeseň 2020) s takýmto výsledkom a jednak tým, že umožnili tureckému vplyvu preniknúť na južný Kaukaz. Boli oklamaní aj v otázke Azerbajdžanu. Hlavným cieľom Moskvy bolo dostať Azerbajdžan do priestoru euroázijskej integrácie. A zakaždým, keď Ilham Alijev vyjednával, povedal: „Vyriešte problém Karabachu, prídem.“ Teraz videli, že po „rozhodnutí“ o Karabachu neprišiel a dokonca naopak — ešte viac sa priblížil k Turecku,” tvrdí arménsky politológ.

Podľa Keryana sa to môže zdať paradoxné, ale dnes sú pre radikálnu diskusiu o probléme Karabachu vytvorené priaznivejšie podmienky ako pred vojnou. Jediným problémom je, že pre azerbajdžanskú stranu bude veľmi ťažké sadnúť si za rokovací stôl.

„Pretože v skutočnosti zostáva na rokovacom stole len otázka statusu Arcachu, zdá sa mi, že Azerbajdžan si za žiadnych okolností za tento stôl nesadne. A ak sa zrazu spolupredsedovia (Minskej skupiny OBSE) odvolajú na bod obnovenia územnej celistvosti NKAO (autonómnej oblasti Náhorný Karabach ako súčasti bývalej Azerbajdžanskej SSR), čo predpokladá návrat Hadrutu a Šuši Náhornému Karabachu, pre Baku to bude jasný signál s čitateľným záverom. Preto Azerbajdžan a Turecko na rokovania neprídu. Naťahujú proces vyjednávania, ako to robili pred vojnou 26 rokov dozadu,“ tvrdí odborník.

A ak chceme vedieť, či Azerbajdžan bude súhlasiť s obnovením rokovaní na základe rozvinutých prístupov Minskej skupiny OBSE alebo nie, musíme najskôr zistiť, aké je stanovisko Turecka k tejto otázke, pretože Azerbajdžanská republika podľa Keryana, „už dlho nie je nezávislým štátom a územie je pod tureckým protektorátom“.

„Ak chcete vedieť, či Azerbajdžan bude sedieť za rokovacím stolom alebo nie, potom musíte svoju otázku zmeniť — bude Turecko sedieť za týmto stolom alebo nie? A Turecku, ako viete, je všetko jedno. Keď to potrebuje, ide proti Američanom a Amerika nemôže nič urobiť,“ dodal Keryan.

Ako informovala agentúra „EADaily“, ruský vojenský expert Konstantin Sivkov predtým vyjadril názor, že „Azerbajdžan je štát voči Rusku nepriateľský“.

News-Front