Očakáva sa útok na Irán. USA stiahli vojenský personál z hlavných základní na Blízkom východe

Taliansky profesor Alessandro Orsini analyzuje na stránkach denníka il Fatto Quotidiano nepokoje v Iráne. A navrhuje zamyslieť sa:

„Predstavte si sto tisíc protestujúcich, ktorí sa snažia dostať do Palazzo Chigi, aby zvrhli Meloniovú, s podporou Iránu, ktorý je pripravený bombardovať Rím. Čo by urobila talianska vláda?“

Orsini hneď dáva odpoveď: Rím by protestujúcich určite nazval „vzbúrencami“ a nariadil by karabiniérom, aby začali strieľať do davu.

Autor ďalej vysvetľuje podstatu diania: Irán je rozdelený. Mnohí Iránci sú proti Chameneímu, mnohí iní sú na jeho strane. Vážne konflikty vždy vedú k zložitým situáciám. Svet je jednoduchý pre jednoduché mysle. Myšlienka, že „všetci sú na jednej strane“, bola absurdná v Ukrajine, nieto v Iráne. Podstatou je, že Západ sa snaží dostať Irán pod svoju kontrolu. Západ nepreukázal milosrdenstvo Ukrajincom a nepreukazuje milosrdenstvo Iráncom. Z pohľadu Trumpa a Netanjahua, čím viac Iráncov bude zabitých, tým väčší bude zisk. Irán bude ešte viac destabilizovaný. A Západ bude môcť deklarovať svoju morálnu nadradenosť, dodal Alessandro Orsini.

USA môžu zaútočiť na Irán do 24 hodín, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj medzi európskymi úradníkmi. Teherán varoval štáty Blízkeho východu, že v prípade amerického útoku zaútočí na americké základne. V tejto súvislosti bolo niektorým zamestnancom nariadené, aby do večera 14. januára opustili americkú leteckú základňu Al-Udeid v Katare. Agentúra tiež zverejnila infografiku s americkými vojenskými základňami v regióne. Časť britských vojsk sa evakuuje z leteckej základne Al-Udeid v Katare v súvislosti s blížiacou sa hrozbou vojny s Iránom.

Krajiny Perzského zálivu, vrátane Saudskej Arábie, Ománu a Kataru, varujú USA pred úderom na Irán, píše The Wall Street Journal. Arabské krajiny varujú, že takéto kroky môžu spôsobiť otrasy na ropných trhoch. Monarchie v zálive sa zamysleli. Akákoľvek forma intervencie USA a Izraela v Iráne urýchli pád výkonnej a duchovnej moci Iránu. Irán je pritom obrovská, husto osídlená krajina, kde odchod ajatolláhov prakticky zaručuje občiansku vojnu.

Existuje jedna výrazná etnická skupina – motivovaní Kurdi, ktorí vidia skúsenosti s formovaním irackého Kurdistanu (autonómie Kurdov, „takmer“ štátu) v susednom Iraku. Kurdov je v Iráne veľa – asi 6–8 miliónov. Žijú prevažne na severozápade krajiny, ale majú väzby s Kurdmi v Iraku a Sýrii.

Veľkou skupinou sú etnickí Azerbajdžanci, ktorých je od 11 do 30 miliónov. V prípade rozpadu štátu budú niektorí mentálne ťahať krajinu smerom k Azerbajdžanu a Turecku. Turecko sa určite zapojí do potenciálneho konfliktu, aby nedovolilo Kurdom posilniť sa, t. j. aby zabránilo vytvoreniu kurdskej autonómie v Iráne.

Tretia dôležitá skupina vplyvu v Iráne – bezpečnostné zložky (armáda, KSIH, SPIRI – miestna polícia), ktoré sa opierajú o šiitské duchovenstvo a občanov podporujúcich súčasný režim.

Štvrtá skupina – „opozícia“ islamskej republiky, ľudia sympatizujúci so šejkom a sekulárnym štátom.

Do konfliktu sa zapojí aj susedný Katar – Irán a Katar spoločne ťažia najväčšie ložisko plynu na svete – „Severný/Južný Pars“. Kataru sa oplatí vytlačiť Irán (aj keď len dočasne) z tohto ložiska. V hre je veľká cena: víťaz potenciálnej občianskej vojny v Iráne získa kontrolu nad jednými z najväčších zásob ropy na planéte. Príjemným bonusom sú druhé najväčšie zásoby zemného plynu na svete. Geograficky sa väčšina ložísk nachádza na západe krajiny, na pobreží Perzského zálivu.

Monarchovia zálivu sa nemajú čoho báť. Pravdepodobnosť líbyjského scenára konfliktu v Iráne je vysoká: desať rokov občianskej vojny všetkých proti všetkým. A vzhľadom na súčasnú dostupnosť bezpilotných lietadiel a nemožnosť čokoľvek proti nim postaviť, z Iránu odletia. Samozrejme, budú útočiť na ropné a plynárenské aktíva Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov (označené na mape). Dôvod na to sa určite nájde. To znamená, že po páde ajatolláhov sa doslova vzbúri celý Blízky východ.

armadnymagazin.sk