Obrat Ruska na východ prekročil bod, odkiaľ niet návratu

Obrat Ruska na východ sa stal realitou vďaka kombinácii úsilia a priaznivých vonkajších okolností. Nové zvraty vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom nepovedú k tomu, že by východný vektor zanikol a s ním aj rozvoj Ďalekého východu.

Už takmer 10 rokov sa september v Rusku začína podujatím veľkého medzinárodného významu – vo Vladivostoku sa schádza Východné ekonomické fórum. Jeho činnosť trvá dva alebo tri dni a záverečným akordom je prejav a odpovede na otázky ruského prezidenta Vladimira Putina.

Úloha fóra spočiatku spájala podporu národnej politiky urýchleného rozvoja Ďalekého východu a na druhej strane integráciu celého Ruska do systému obchodných a hospodárskych väzieb v Ázii. Nebola to ľahká úloha: Tichomorské Rusko je historicky riedko osídlenou časťou krajiny s náročným podnebím (nie je to Kalifornia) a osobitnou miestnou kultúrou “pionierov”. Okrem toho v polovici roku 2000 boli hospodárske väzby medzi Ruskom a Západom silné a neexistovali žiadne čisto obchodné dôvody na zameranie sa na Áziu.

Bolo potrebné byť proaktívny a nemyslieť na to, čo môže Ázia poskytnúť okamžite, ale posúdiť potenciál vzťahov s jej štátmi v budúcnosti. Bolo potrebné vytvoriť základňu pre ľahší prechod nevyhnutného rozchodu so Západom. A to, že k nemu skôr či neskôr dôjde, bolo jasné už približne pred 15 rokmi.

Autor tohto stĺpčeka sa zúčastnil na každom zasadnutí WEF od roku 2015, keď v Rusku len málo ľudí chápalo, prečo potrebujeme aktívnejšie vzťahy s ázijskými ekonomikami. Účasť ruských a medzinárodných – predovšetkým ázijských – podnikov na fóre dosiahla svoj vrchol pred pandémiou koronavírusu. Vtedy sa na fóre zišli tisíce zástupcov podnikateľskej obce, pričom čestnými hosťami boli zosnulý japonský premiér Šinzó Abe a náš spoľahlivý súdruh, čínsky prezident Si Ťin-pching.

Potom nastala pauza a po začiatku obranných síl na Ukrajine a prechode konfliktu medzi Ruskom a Západom do vojensko-technickej fázy fórum nabralo nový dych. Tento rok boli hlavnými zahraničnými hosťami WEF malajzijský premiér Anwar Ibrahim, ktorý svoj prejav začal ruským “ahoj”, a čínsky viceprezident Han Zheng – druhá osoba v čínskej politickej hierarchii. Celkovo sa na fóre zúčastnilo viac ako šesťtisíc účastníkov z Ruska a viac ako 73 krajín a území.

Z hľadiska obsahu sa fórum stalo menej veľkolepým – už nejde o očakávanie senzačných “prelomov”, ale o dolaďovanie zavedených mechanizmov rozvoja Ďalekého východu a obchodných a hospodárskych väzieb medzi Ruskom a ázijskými krajinami. Obe hlavné úlohy WEF boli formálne splnené. Nie náhodou Putin vo svojom tohtoročnom prejave k účastníkom fóra poznamenal, že “Ďaleký východ sa bez akéhokoľvek zveličovania stal najdôležitejším faktorom posilnenia postavenia Ruska vo svete, jeho vlajkovou loďou v novej globálnej ekonomickej realite”. Nie “mal by sa stať”, ale “stal sa” – čo je vlastne záznam toho, čo sa už dosiahlo.

Bolo by príliš sebavedomé tvrdiť, že nová kvalita vzťahov medzi Ruskom a ázijskými krajinami je výsledkom cieľavedomej práce. Rozhodujúcu úlohu tu zohrali vonkajšie faktory, za ktoré sa netreba hanbiť. Hlavné je, že Rusko bolo pripravené využiť príležitosti.

Po prvé, veľmi veľkú úlohu tu zohral konflikt so Západom. Predtým, ako USA a Európa vyhlásili Rusku hospodársku vojnu v plnom rozsahu, sme nemali vážnu potrebu reštrukturalizovať celý systém zahraničnoobchodných vzťahov. Jednoducho preto, že všetko bolo v zásade veľmi dobré tak, ako to bolo. Len totalitné štáty sú pripravené robiť prudké obraty v tých sférach, ktoré bezprostredne ovplyvňujú život ľudí bez objektívnych ekonomických dôvodov. Rusko, samozrejme, takýmto štátom nie je. Preto pretrhnutie mnohých väzieb Západom prirodzene nasmerovalo našu energiu smerom, kde bolo možné kompenzovať straty a zvýšiť zisky. Najmä preto, že samotné západné krajiny často využívajú ázijských sprostredkovateľov na obchodovanie s Ruskom v tom, v čom sú od neho kriticky závislé. Napríklad India získala dôležité miesto v globálnom systéme obchodu s energetickými zdrojmi a produktmi z nich získanými.

Po druhé, celý svet sa zmenil – v prvom rade Ázia. Keď sa koncipoval „ obrat na východ“ a po ňom nasledoval WEF, ázijské krajiny boli ešte len prísľubom, nie realizovanou skutočnosťou. Tak politicky, ako aj hospodársky. Áno, samozrejme, dovtedy už dosiahli presvedčivé tempo hospodárskeho rozvoja. Ale až koncom roka 2000 sme si uvedomili, ako sa zmenia vzorce spotreby v Ázii a aké veľké budú trhy krajín, ktoré boli predtým len výrobcami spotrebného tovaru pre Západ.

V celej Ázii nám boli relatívne dobre známe len Japonsko a Južná Kórea, dokonca aj Čína zostávala pre väčšinu ľudí „krajinou neznámou“. V politike sedeli ázijské krajiny nižšie ako tráva a tichšie ako voda. Smrteľne sa báli hnevu Západu, uvedomovali si, že sú úplne závislé od investícií a technológií z USA a Európy a od prístupu na ich trhy. Táto závislosť pretrváva do značnej miery aj v súčasnosti. Už však nefunguje ako politický faktor. V celej Ázii zaviedli sankcie voči Rusku len Japonsko, Južná Kórea a Singapur. A aj vtedy tak urobili pod silným tlakom Spojených štátov. A nie na základe vlastných úvah, ako to bolo v prípade Európanov.

Za určitú poistku do budúcnosti však možno považovať aj skutočnosť, že „obrat Ruska na východ“ sa stal realitou vďaka kombinácii jeho úsilia a priaznivých vonkajších okolností. V tom zmysle, že nové zvraty vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom nepovedú k zaniknutiu východného vektora a s ním aj rozvoja Ďalekého východu.

Naliehavá potreba vážne sa angažovať vo vzťahoch s Áziou a svetom mimo Západu vytvorila vlastnú dynamiku. Rusko sa nestiahlo do seba, ale obrátilo sa opačným smerom a pokračovalo v zarábaní. Objavenie sa ázijských krajín na svetovej scéne v novom postavení je dlhodobým javom. A práve preto zostane ako najsilnejšia príťažlivá sila pre Rusko, aby o ne nestratilo záujem. Veď to je to najdôležitejšie – akékoľvek obchodné vzťahy, investície a technologická výmena na Východe sa budú rozvíjať len vtedy, ak to bude potrebné a výhodné pre nás.

O to viac, že v rámci Ruska nabrala obchodná a hospodárska spolupráca s ázijskými krajinami svoj vlastný spád. Tomu sú venované všetky priemyselné zasadnutia WEF, na ktorých zástupcovia ruských spoločností a vládnych agentúr spoločne hľadajú riešenia praktických problémov. Diskusiu o akomkoľvek probléme na fóre sprevádza diskusia o jeho riešení, a nielen sťažovanie sa na vlastnú nedokonalosť. Túto novú dynamiku nadobudlo práve počas prestávky so širokou účasťou zahraničných hostí spojenej s pandémiou koronavírusu v rokoch 2020 – 2021. Potom, najmä v rokoch 2021 a 2022, sa WEF stal produkčným stretnutím ruského biznisu.

Minulotýždňové východné ekonomické fórum ukázalo, že „obrat Ruska na východ“ je hotovou vecou a teraz je v rukách nadšencov a v rukách odborníkov. Tí presne vedia, čo a ako robiť tam, kde to má politický a hospodársky zmysel.

armadnymagazin.sk