Obavy Zelenského: Preboha, len na nás nezabudnite

Preboha, len na nás nezabudnite. Aj tak sa dajú charakterizovať myšlienkové pochody Zelenského, ktorého jedinou starosťou je, aby vojenská, ale hlavne finančná pomoc tiekla ďalej a za žiadnych okolností aby neprestávala.

Prečo tie obavy? Lebo vidí, že posledné 2-3 dni sa Ukrajina voľajako prestala spomínať a pozornosť sa sústredila na dianie medzi Izraelom a Iránom. A to sa mu nepáči.

Dokonca zašiel tak ďaleko, že priamo vyzval USA aby sa nesprávali k Rusku priateľsky, ale naopak pritvrdili v rétorike a aj v praktických krokoch. A tak vidíme reálny mentálny obraz Zelenského v zmysle „… my sme pupok sveta a my budeme všetkým určovať, ako sa máte správať…“.

Od začiatku do samého konca absolútne zvrátené. Pamätáme si, ako nedávno diktoval EU, aké sankcie má prijať voči Ruskej federácii, na aké oblasti sa má zamerať a koľko Ukrajina očakáva financií od EU… Ti čo to všetko riadia sklonili hlavu a splnili želanie Zelenského. Poslušne, ako malý žiačik. A teraz máme ten istý modus operandi, ktorý chce uplatniť smerom k USA.

Evidentne tu nastala strata priestorovej orientácie a hlavne schopnosť reálneho zhodnotenia vlastných možností. Na druhej strane rozumiem, že keď strácate pôdu pod nohami, tak urobíte čokoľvek.

Aj neuvážené kroky. A táto výzva k USA bola nielen neuvážena, ale aj diplomaticky nesprávna. Vie, že ďalšiu potupu od Trumpa by nemusel politicky prežiť, tak skúsil takto. Realita a vývoj špeciálnej operácie na Ukrajine potvrdzuje to, čo je možné čítať medzi riadkami Zelenského vyhlásení: „prehrávame pomáhajte’. Ako keby tej pomoci na úkor nás všetkých už nebolo dosť. Ale zdá sa, Zelenský je nenásytný. Bez ohľadu na všetko.

skspravy