O spolupráci sionistov s nacistami pred a počas 2.svetovej vojny

Na osobný pokyn Mussoliniho dostali sionisti možnosť vzdelávať najagresívnejšiu mládež vo vojenskom námornom učilišti v Civitavecchiu. Práve tam absolvovali výcvik sionistickí dôstojníci, ktorí dnes zastávajú dôležité pozície v izraelských ozbrojených silách.

Zatiaľ čo Mussolini v 30. rokoch potláčal oslobodzovacie hnutie Líbyjčanov, Eritrejčanov a Somálčanov, vtedajší prezident Svetovej sionistickej organizácie (WSO) H. Weizmann, ktorý sa neskôr stal prvým prezidentom Izraela, mu povedal:

„Môžem vám poskytnúť celú brigádu chemikov najvyššej vedeckej triedy: skúsených, dôveryhodných a lojálnych ľudí, ktorí majú jedinú túžbu – pomôcť Taliansku.“

Nie je prekvapujúce, že Mussolini potom povedal inému vodcovi sionistov – Goldmanovi, ktorý mnoho rokov stál na čele WSO a Svetového židovského kongresu (WJC): „Musíte mať skutočnú vlasť, a nie tento smiešny národný kozub, ktorý vám ponúkli Angličania. Pomôžem vám vytvoriť v Palestíne židovský štát!“

„Plán Barbarossa“

Súčasne sionisti aktívne nadväzovali kontakty s Himmlerovým úradom v Nemecku. Už vo februári 1937 tajne navštívil Berlín Paulkes, splnomocnenec hlavnej vojensko-politickej organizácie sionistov v Palestíne „Hagany“. Počas rokovaní s vedúcim „židovského oddelenia“ bezpečnostnej služby SS Eichmannom oficiálne ponúkol nacistom akúkoľvek pomoc sionistov v oblasti spravodajstva a diverzie. V októbri 1937 Eichmann na pozvanie sionistov navštívil Palestínu, kde viedol tajné rokovania s tým istým Paulkesom.

Keď sa v povojnových rokoch informácie o týchto stretnutiach dostali do tlače, sionisti začali tvrdiť, že Eichmann nebol v Palestíne kvôli rokovaniam so sionistami, ale kvôli stretnutiam s veľkým muftím Jeruzalema Aminom al-Husseini. Správa Eichmana o jeho ceste, objavená v tajných dokumentoch Himmlera, ktoré sú dnes uložené v USA, však presvedčivo svedčí o tom, že rokoval práve so sionistami. Z dokumentov vyplýva, že Paulkes nielen potvrdil súhlas sionistického vedenia s udržiavaním vojensko-politických kontaktov s nacistami, ale im aj poskytol spravodajské informácie o situácii v arabských krajinách.

Tieto informácie boli vo veľkej miere využité Hitlerovým generálnym štábom v rokoch 1939 – 1941 pri vypracovaní plánu na obsadenie všetkých arabských krajín, ktorý sa mal realizovať po vpáde nacistických hord cez Zakaukazsko na Stredný východ. Nie je náhodou, že Hitler nazval plán banditského útoku na Sovietsky zväz „plánom Barbarossa“ – na počesť Fridricha I. Barbarossu z dynastie Hohenštaufenovcov, ktorý viedol 3. križiacku výpravu proti moslimom. Porážka Hitlerových hord sovietskymi ozbrojenými silami pri Stalingrade a na Kaukaze v roku 1942 nielenže navždy pochovala „plán Barbarossa“, ale aj zabránila okupácii arabských krajín.

Kontakty sú potvrdené dokumentmi

Na jeseň 1940 na podnet veliteľa Abwehru admirála Canarisa, nacisti vytvorili veľké vojensko-politické centrum „Vojenská organizácia Blízky východ“ so sídlom v Ankare a pobočkami v Bejrúte a Damasku. S cieľom získať agentov pre túto organizáciu pricestovali v januári 1941 z Berlína do Bejrútu vyšší dôstojník Abwehru R. Rozer a vedúci blízkovýchodného oddelenia nacistického ministerstva zahraničných vecí Otto von Hentig. 11. januára 1941 navštívila Hentiga v Bejrúte oficiálna delegácia vojensko-teroristickej organizácie sionistov „Irgun zvai leumi“ na čele s N. Lubenčikom. Delegácia odovzdala nacistickému emisárovi pozoruhodný dokument s názvom „Návrh Irgun zvai leumi týkajúci sa riešenia židovskej otázky v Európe a jej účasti vo vojne na strane Nemecka“. Kópia tohto dokumentu bola po vojne nájdená v archíve nemeckého veľvyslanectva v Ankare – vo fondoch vojenského námorného atašé, ktorý stál na čele spomínanej „Vojenskej organizácie Blízky východ“.

Keďže sionistická propaganda sa v súčasnosti snaží spochybniť pravosť tohto dokumentu, chcel by som zdôrazniť, že sa o ňom zmieňuje vo svojich spomienkach „Môj život – služobná cesta“ sám Otto von Hentig. V tomto dokumente sa uvádzalo, že „Národná vojenská organizácia“ (t. j. „Irgun“) sa domnieva, že:

„1. Vytvorenie nového poriadku v Európe je v spoločnom záujme oboch strán. 2. Vytvorenie židovského štátu v Palestíne na národnej totalitnej báze, spojeného s Nemeckou ríšou príslušnou zmluvou, by zodpovedalo záujmom zachovania a posilnenia budúcej nemeckej pozície sily na Blízkom východe. Na základe týchto úvah „Národná vojenská organizácia“ v Palestíne vyjadruje ochotu aktívne sa zúčastniť na vojne na strane Nemecka.“

Ďalej nasledovali konkrétne návrhy na prípravu židovských vojenských jednotiek v okupovanej Európe a na ich účasť na nacistickej okupácii Blízkeho východu. Sionisti zároveň odporúčali začať ofenzívu prielomom afrického zboru Rommela, ktorý stál v Líbyi, cez Egypt do Palestíny. V očakávaní odpovede z Berlína Begin, ktorý v roku 1943 stál na čele Irgunu, a Šamir, ktorý sa stal vodcom organizácie LECHI (Bojovníci za slobodu Izraela), ktorá sa od Irgunu odštiepila, pokračovali vo vojensko-teroristickej činnosti v Palestíne. V auguste 1944 bol na príkaz Begina vyhodený do vzduchu hotel „Cár David“ v Jeruzaleme. Výsledkom bolo 91 mŕtvych a 45 zranených, medzi nimi aj židovské ženy a deti.

V novembri 1944 bol na príkaz Šamira v Káhire zavraždený lord Moyne, britský minister-rezident na Blízkom východe. Tento teroristický čin vyvolal nadšenie v tábore nacistov, o čom výrečne svedčí tajný dokument nájdený v archíve gestapa – obežník šéfa polície. Až donedávna sa vodcovia WSO snažili dištancovať od teroristických aktivít vodcov Irgunu – Sterna, Begina a Šamira – počas vojny, od ich plánov spolupráce s nacistami a fašistami, tvrdiac, že išlo len o činy krajne pravicového krídla sionizmu.

V auguste 1984, keď sa krajne pravicoví a sociálni sionisti – nástupcovia Sterna a Begina a nasledovníci Weizmana a Goldmana – spojili v novej izraelskej vláde, celému svetu bolo jasné, že s nacizmom a fašizmom spolupracovali pred a počas druhej svetovej vojny nielen jednotliví činitelia a skupiny sionizmu, ale celé sionistické hnutie ako celok. Tak sa za posledných 50 rokov na Blízkom východe osobitným spôsobom preplietli história a súčasnosť, diplomacia a terorizmus, fašizmus a sionizmus.

armadnymagazin.sk