O klamároch

Strašne nás klamú. Akurát sa nezhodneme v tom, kto. Zdá sa, že sa nedá veriť nikomu. Je to hoax, keď Jožo obviní Jana, že Jano šíri hoax, ktorého hoaxovitosť spočíva v tom, že sa tam tvrdí, že Jožo šíri hoaxy?
Dosť ma desí, ako upadá schopnosť logicky myslieť.

Raz ma obvinila jedna čerstvá absolventka matfyzu, že si neoverujem zdroje, ktoré citujem. Pýtam sa, kde si ich mám overovať. Vraj u spoľahlivých zdrojov. Pýtam sa jej, ktoré to sú. Tak mi nejaké vymenovala. Pýtam sa jej, prečo práve tie. Nevedela. Vravím jej: Dva semestre vám prednášali logiku. Chcem počuť poriadnu definíciu: „Zdroj informácií A nazveme spoľahlivým vtedy a len vtedy, keď …“ Doplň. Nedoplnila. Ako môže odo mňa chcieť, aby som si overoval informácie u spoľahlivých zdrojov, keď sama nevie, čo to spoľahlivý zdroj je?
Ťažko sa zisťuje pravda, keď lož zamorila veľkú väčšinu informačných zdrojov. A čo je horšie, podchvíľou sa stretáme s tým, že z ľudí, ktorých sme považovali za celkom normálnych, sa vykľujú luhári alebo somári. Pozor, nie preto, že by mali iný názor, ale preto, lebo si protirečia sami sebe alebo sa ich reči nezhodujú so skutočnosťou alebo nie sú schopní ani elementárneho logického uvažovania. Ako potom môžete komukoľvek veriť, že sa z neho zajtra nevykľuje podobný klamár?

Našťastie, keď si s tým dáme trochu práce, tak sa niečo predsa len overiť dá. Uvediem príklad. Keď sa pán Harabín pri prezentovaní svojich právnych názorov tvári suverénne, môžete mu veriť alebo nemusíte. Ale keď zvážite, že ešte nikto nikdy nespochybnil jeho odbornú kompetentnosť, a to ani nikto z tých, ktorí ho nenávidia ako mor, to už je vec, ktorá sa dá brať pomerne vážne. Alebo si zoberte jeho tvrdenie, že prezidentské voľby boli sfalšované. Opäť mu môžete veriť alebo nemusíte. Podozrenie, že z neho prehovorila urazená ješitnosť, je veľké. Oveľa cennejšie je tu ale svedectvo samotnej víťazky volieb. Ak totiž voľby sfalšované neboli, potom stačilo, aby sama požiadala o prepočítanie hlasov. Ak by sa ukázalo, že pán Harabín nemal pravdu, v tej chvíli by sa z neho stala politická mŕtvola a bol by v politike naveky odrovnaný. A ona by zažiarila ako krehká dáma, ktorej starí fúzatí strýcovia ubližujú. Prečo nevyužila túto príležitosť? (Mimochodom, takto sa stala Mária Terézia uhorskou kráľovnou: oslovila uhorských šľachticov ako krehká žena a požiadala ich o ochranu. Jej vladárska pozícia bola potom veľmi silná.)
Ľudia sa nevyjadrujú len slovami, ale aj svojím konaním, ba aj, ako v našom prípade, nekonaním. (Týmto nemienim nikoho obhajovať ani na nikoho útočiť. Použil som to len ako príklad istého spôsobu dedukcie.)

Zistiť pravdu nie je ľahké. O čosi ľahšie je zistiť, keď niekto klame. Keď protirečí sám sebe, keď bráni prúdeniu informácií, keď už bol pristihnutý pri lži, keď hovorí od veci, keď kašle na logiku, keď porušuje dohody, vtedy neurobíte veľkú chybu, keď mu neuveríte ani keď vám povie „dobré ráno“.

Pravda, ľudia sa môžu zmeniť. Možno ten človek precitol a úprimne robí pokánie. Stáva sa to. Ale u tohto typu ľudí je oveľa pravdepodobnejšie, že na vás šije len ďalšiu habaďúru. Ako to odlíšiť? Dosť presvedčivý dôkaz je, ale keď svoje hriechy minulosti vykúpi nejakým konkrétnym činom, niečím, čo je svojím rozsahom úmerné tomu, čo napáchal, a čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou pre neho veľmi nepríjemné. Ak napríklad zrazil autom človeka, tak na seba dobrovoľne prevezme vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom. Alebo sa už nepokúsi získať späť vodičský preukaz. Najlepšie oboje – ten zrazený človek toho stratil oveľa viac.

Príde za vami Jano a povie, že ľutuje, že kedysi okradol Joža. Ale že sa teraz zmenil, je z neho nový človek. Poviete mu: „Fajn, uverím ti, keď mi Jožo povie, že si mu všetko vrátil. Alebo že si ho aspoň presvedčil, že si pre nápravu urobil všetko, čo bolo v tvojej moci“. Spomeniete si na nejakého politika, ktorý by prešiel takýmto druhom hlbokej zmeny? Ja veru nie.

Tento chaos, toto všadeprítomné eldorádo lži, je náš údel, s ktorými si musíme nejako poradiť. Našim dedom zas padali na hlavu bomby. Každá doba má niečo.
Čo konkrétne si z tejto úvahy môžeme odniesť? Po prvé, vážme si pravdu väčšmi než kedykoľvek predtým. Dnes zreteľne vidíme, ako veľmi pravdu potrebujeme, ako nám lož priamo pred očami eroduje základy našej civilizácie. A to znamená nielen povedať pravdu aj keď je to nepríjemné, ale aj vytvárať prostredie, kde nebude až tak nepríjemné povedať pravdu. Znamená to poďakovať tomu druhému za to, že vám povedal pravdu, a to aj keď bola nepríjemná. A napokon, znamená to snahu navzájom sa pochopiť. Lebo pravda je pravdou až vtedy, keď ju ten druhý správne pochopí. 

A ešte jedna maličkosť: Klamár vás ohrozuje v dvoch vlnách. Pravá vlna je, že vás oklame, takže si budete myslieť že je pravda niečo, čo pravda nie je. Ak ste múdry, tak ho prekuknete a neuveríte mu. Potom ale na vás číha druhá vlna: Budete mať toho jeho klamstva plnú hlavu. Bude vás rozčuľovať, že je klamár. Budete zúriť, akí sú ľudia sprostí, keď mu veria. Budete cítiť potrebu každému vysvetľovať, že je to klamár. Vezme vám to kopu energie, kopu času a pokazí vám náladu. O to sa potom zmenší vaša schopnosť prispieť k budovaniu sveta podľa svojich predstáv. Ktovie, koľko klamárov klame práve kvôli tomuto druhotnému účinku. Buďte múdri a prekuknite aj toto. Dbajte o psychohygienu. Dbajte o to, v akej nálade prebiehajú vaše dni. Pretože váš život nie je nič iné ako reťaz vašich dní.

qanon