O farbách slovanského oblečenia

Po roku sa dieťa naučí rozpoznávať škálu farieb, začne určovať, spájať objekt a farbu objektu. A tí ľudia, ktorí náhle stratili zrak, ale podarilo sa im naučiť rozoznávať rozmanitosť farieb, niekedy spájajú vône a zvuky s určitými farbami. Čo je to? Vnútorné videnie?

Sibírski šamani považovali farebnú škálu za nástroj ovplyvňovania ľudskej psychiky. Známy Lüscherov test farieb odhaľuje význam farieb pre človeka. Vlnová dĺžka svetla, ktorú vnímame ako konkrétnu farbu, má svoju vlastnú frekvenciu. Frekvencia, daná veličinou kmitania, je vnímaná cez kužele sietnice v mozgovej kôre. Vetva zrakového nervu vedie priamo do stredného mozgu a do hypofýzy, ovplyvňuje hormonálnu reguláciu a rezonuje (alebo nerezonuje) s frekvenčnou odozvou impulzov, ktoré sám mozog generuje (presnejšie povedané limbický systém). Ak sa frekvencie zhodujú, páči sa nám táto farba; ak nie, potom farbu odmietneme. Tak – schematicky a v skratke – je možné opísať zložitý mechanizmus vzťahu medzi fyziológiou nervového systému a farbou.

Prečo sa v slovanskej tradícii uprednostňujú odevy vyrobené z bieleho plátna? Zdá sa, že biela je neutrálna. Podľa slovanských ľudových predstáv je však biela absolútna sloboda od všetkých prekážok, sloboda pre všetky možnosti. Biela je tiež riešením problémov, novým začiatkom. Čierna, naopak, ako protivník bielej farby vyjadruje myšlienku „nič“, nič ako absolútne odmietnutie, ako smrť alebo ako „nie“ na militantnom proteste (ako sústredené zosilnenie agresívnej tvrdohlavosti). Je príznačné, že transparenty anarchistických a nihilistických odborov boli čierne.

Problém vplyvu farby v súčasnej vede ešte nebol vyčerpaný. Je známe, že človek rozozná farbu nielen pomocou očí, ale aj pomocou mozgu, alebo dotyku s pokožkou. Preto farba vášho oblečenia na vás pôsobí neustále, aj keď sa na ňu nepozeráte. Ukazuje sa, že nervové vlákno je presným analógom svetlovodov známych modernými technológmi. V. Kaznačeev skúmal vlastnosti prechodu laserového lúča v tkanivách ľudského organizmu a potvrdil platnosť myšlienok publikovaných rodinou Roerichovcov na začiatku 20. storočia o svietivosti človeka.

Laserový lúč smerujúci do akupunktúrneho bodu je doslova vedený pozdĺž bioenergomeridiánu a pomocou trubice fotoelektrónneho násobiča je zaznamenaný v inom bode, ktorý sa nachádza na rovnakom „výkonovom kanáli“. Ukazuje sa, že dedinské babky s tromi ročníkmi farskej školy poznali praktickú stránku práce s farbou, niekedy aj do väčšej hĺbky. Je tiež známe, že červený vlnený šál by sa mal klásť na oblasť zápalu; a ak mal človek často záchvaty hnevu, potom mu niekedy zaviazali oči zelenou tkaninou a na chvíľu ho vložili do kopy čerstvo pokosenej trávy. V súčasnej vede je známa metóda A.N. Leontieva a výsledky práce D. Blochinceva a českých vedcov o probléme videnia pokožkou.

Každodenné oblečenie, ktoré nosili naši predkovia, malo samozrejme širokú škálu farieb a odtieňov, ale čo sa týka rituálov, bolo to biele, čo pomáhalo vnímať to nadpriridzené, ktorá sa pri rituáloch odohráva. Červený (alebo menej často modrý) ornament vyšívaný na košeli, ktorý má posvätné kľúče od hypostáz všehotvorcu Rodu, pomohol splývať s realitou Jav.

Učenie „živej etiky“, ktorú Roerichovci vyniesli z hĺbky ezoterických rádov, obsahuje veľa náznakov priameho spojenia medzi farbami energetickej aury človeka a určitými psychickými stavmi. Fialová je vážnosť, smaragdová je odvaha, rubínová je výdrž, zafírová pokoj. Toto sú metafory „Agni jogy“ potvrdzujúce jednotu farby a duše, svetelných energií a duševných procesov.

Červená alebo napríklad zelená košeľa akoby skresľovala farbu aury vychádzajúcej z človeka, preto je ťažké určiť, či je tento človek v modrej košeli duchovne pripravený na obrad alebo či sú jeho myšlienky v zmätku.

Pri čistení miesta obradu sú niekedy veľmi zreteľne viditeľné odtlačky aury na bielom oblečení a stáva sa, že musíte popracovať individuálne s niekým, kto sa momentálne nevie zbaviť rozruchu a zmätku v myšlienkach a duši.

Pre mnohých, ktorí prídu na obrad, je však dôležité stelesniť ich sebavyjadrenie. Všetci sa vyjadrujeme každý deň. To, ako sa obliekame každý deň, je aj naše sebavyjadrenie. Tu môžeme uviesť niekoľko údajov o súvislosti medzi odevom a psychickým stavom toho, kto ho nosí.

S akýmkoľvek nárokom človeka na absolútne vedenie sa mení jeho pocit dôstojnosti, sebaúcta. Všetko, od najmenších detailov oblečenia až po výber auta, je diktované predovšetkým myšlienkou – „pozri sa na moje auto (atď.), aby si pochopil, kto som.“ Ak sú odevy, šperky, auto, bytové zariadenie atď. iba prestížnymi signálmi na sebapotvrdenie, znamená to, že taký človek stratil rozumný a triezvy vzťah k realite.

R. Linon definoval povinnosti a práva, ktoré má človek v spoločnosti, ako aj jeho postavenie. Napríklad pastier má vlastné postavenie, rovnako ako federálny kancelár alebo prezident. V súlade s tým stavové symboly menia svoj význam. Symboly stavu sú znakom zodpovednosti a práv na hodnosť v spoločnosti. Každý hodnotí svoj stav z hľadiska potreby a niekedy pastier nosí klobúk s väčšou hrdosťou ako cisár svoju korunu. Lincoln povedal: „Ľudia sú šťastní asi tak, ako to predpokladajú.“ Je dôležité, aby mal človek zdravý prístup k životu a tiež je dôležité, či je jeho životný stav primeraný jeho potrebám.

Vážne povedané o sociologickej definícii stavu, ani vozidlo Rolls-Royce, ani znak slobodomurárskeho klubu nie sú skutočnými symbolmi stavu. Na rozdiel napríklad od policajnej uniformy alebo odznaku diplomata. V prvom prípade sú to všetko iba signály rolí, pretože hovoria veľmi málo o právach a povinnostiach, ale veľa hovoria o iluzórnej uvedomelosti týchto ľudí.

V národných krojoch sú zachované a zreteľne viditeľné všetky okamihy osobnostných charakteristík, ktoré sa odohrali u majiteľa kroja. Niektorí to však z nejakého dôvodu neberú do úvahy a domnievajú sa, že čím farebnejší kostým, tým lepšie. Samozrejme, každý sa vyjadruje vo svojom každodennom oblečení. Ale tu je pre nás hlavnou vecou, že neexistuje nadmerná túžba zaviesť ďalšie podrobnosti do štýlu a ornamentov oblečenia.

Tak napríklad výber oblečenia v zelenom tóne charakterizuje, že došlo k nadmernej sebaúcte, v žltých tónoch – sloboda, ale tiež nadmerná. Červená naopak hovorí o sebavedomí, niekedy však o arogancii. Modrá farba označuje dosiahnutú spokojnosť alebo túžbu nevyčnievať. Šedé farby uprednostňujú tí, ktorí sa vyznačujú zvýšenou citlivosťou alebo hrubosťou (pre takého človeka je dôležité dosiahnuť harmonický konštantný stav bez napätia a vzrušenia, dávajúci uspokojenie a splnenie túžob).

Existuje aj obor chromoterapia – liečenie farbami, kedy je možné využiť farby na posilnenie organizmu a upokojenie či vyliečenie tela aj mysle.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info