Nová Kolíkovej finta: je toto vôbec možné? Čo tam tá osoba ešte robí?

Tento týždeň sa verejnosť ešte spamätávala zo šoku, ktorí jej pripravili vlastizradcovia schválením vazalskej zmluvy s USA, lenže v parlamente sa medzitým už diali ďalšie zaujímavé veci. Išlo okrem iného o bizarný boj ministerky Kolíkovej o takzvanú „súdnu mapu“

Nová „súdna mapa“ je pokusom pomeniť sídla súdov a ich štruktúru, na čo by malo Slovensko dostať pol miliardy z európskych peňazí. A je to zároveň pekná šanca na povymieňanie nepohodlných sudcov za „tých správnych“, vyznávajúcich tie správne politické hodnoty – a najmä spriaznených s pani ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.

Kolíková to tu dva roky v podstate valcovala: pripravovala svoju reformu súdnictva ako malý napoleón, ignorujúc protesty a pripomienky odborníkov, opozície či verejnosti. Až príliš pružne sa prispôsobila OĽaNO štýlu „teraz sme ovládli všetko a môžeme si robiť, čo chceme“ a svoj návrh reformy justície pripravila ako svoj pomník na večné časy – podľa mnohých ľudí z justície neodborne a príliš zjavne politicky a mocensky účelovo.

Prvý návrh zákona, s ktorým prišla do pripomienkového konania, bol jeden balík, v ktorom to bolo všetko pohromade. Stretol sa však s obrovským množstvom pripomienok, z ktorých veľmi skoro vzišla aj tzv. hromadná pripomienka, na ktorú ministerka bola zo zákona povinná reagovať. A keďže na oprávnené výhrady jednoducho neexistujú argumenty, urobila to rafinovane: návrh stiahla bez toho, že by ho predložila do parlamentu, rozčlenila ho do štyroch samostatných zákonov a skúsila ich presadiť postupne. Podvod? No ale to je také nepekné slovo…

hlavné správy