(Ne)vojenská analýza

Tradičný disclaimer: Nie som vojak, nie som anonymný TG-kanál, privádzam do hystérie určité skupiny, neučím generálny štáb bojovať, neprepúšťam generálov, v armádnom porne nefigurujem, pod Putinovým stolom nesedím. Primusy opravujem, hlupákov rozčuľujem. Takže všetky ďalšie (vojenské záležitosti) sú názorom diletanta po vypočutí/prečítaní celej hromady skutočných vojenských (a nielen) odborníkov. Čisto subjektívne, bez nároku na konečnú pravdu.

Všetci dobre vieme, že vojna má tri rozmery – informačný, silový a ekonomický. Dnes to bude viac o ekonomike.

Píšu, že Poľsko a Pobaltie vyvíjajú tlak na Kyjev, aby začal mierové rokovania. Zdá sa, že najzúrivejší rusofóbi by mali trvať na vojne do posledného Ukrajinca, bolo by to logické.

Načo by nám boli rokovania? To, čo potrebujeme, je bezpodmienečná kapitulácia nacistického režimu, a na to netreba žiadne rokovania. Toto nie je územný spor, kde by sa dalo vyjednávať o tom, akého územia by sa mala Ukrajina vzdať, toto je existenčná otázka.

Vec sa má tak, že Poliaci, ako aj prijeBalti dúfali, že za ich hlasnú verejnú demonštráciu rusofóbie dostanú bubáky. No bubákov niet. Bubákomet je v piči.

Dokonca v Spojených štátoch (a to je oficiálne vyhlásenie Bieleho domu) je Biden kvôli hrozbe bankrotu nútený skrátiť svoj zahraničný cestovný itinerár. Musí zostať doma a vyjednávať s republikánmi, lebo do 1. júna je času čoraz menej.

No aj keby sa dohodli a zvýšili strop verejného dlhu (čo nie je vôbec isté), tak každopádne budú musieť znížiť sekundárne výdavkové položky. Vrátane podpory rusofóbnych bábok.

Takže za štekanie na Rusko už platiť nebudú. A biznis pobaltských štátov je na tom veľmi zle. Pokles priemyselnej produkcie v Lotyšsku v marci predstavoval 6,3% (navyše klesal vo všetkých predchádzajúcich mesiacoch). V Litve a Estónsku je pokles ešte väčší.

Obzvlášť sa mi páčila veta „pokles v Lotyšsku je prudší ako priemer EÚ“. Takže je recesia aj vo zvyšku Európskej únie? No hurá, konečne to zistili (a ako sa všetci krkošili).

V Poľsku nie je situácia o nič lepšia. Preto sa nálada v komunikácie s Kyjevom dá formulovať ako „buď protiútok alebo vyjednávanie“ (dúfam, že vám to je jasné).

No celé to je v rozpore s tou „protiofenzívou“, ktorou nás šesť mesiacov tak veľmi strašili. Útočiť nie je čím. Ozbrojené sily Ukrajiny v snahe odblokovať zvyšky Bachmutu, ktorý sa plynule zmenil na Arťomovsk, stratili za pár dní niekoľko tisíc elitných vojakov. Pričom „úspech“ dosiahnutý 11. až 12. mája v postúpení o niekoľko stoviek metrov bol už 13. mája stratený. To znamená, že vyhrali tri dni za cenu niekoľko tisíc životov a päťdesiat stratených tankov. No, úprimne povedané, taká svojská „peremoga“. K dnešnému dňu (17. mája) je situácia pre zvyšnú posádku v Bachmute ešte žalostnejšia – prišli o jednu z dvoch zostávajúcich opevnených oblastí a brániť sektor rodinných domov je takmer nemožné.

Za posledný týždeň bol zasiahnutý aj imidž mýtov o najsilnejších západných zbraniach.

Naši začali zostreľovať britské „Shadow Storms“. Naši začali zostreľovať americké protilietadlové „HARMS“ (takže samotná podstata týchto rakiet stráca akýkoľvek zmysel). Naši začali ničiť amerických „Patriotov“.

Čakáme už len na príchod „Challengerov“ a „Abramsov“.

„Rosoboronexport“ bude po takejto reklame zavalený objednávkami na desaťročie dopredu…

Čo sa týka sankcií… Vývoz z EÚ do Kazachstanu vzrástol o 185 miliónov eur, kým export z Kazachstanu do Ruska o 186 miliónov. No, chápete… BINGO.

Mimochodom, pokiaľ ide o americkú priemyselnú výrobu. Opäť boli pristihnutí pri falšovaní štatistík.

Tento trik som už opísal niekoľkokrát — a máme ho tu znova:

Štatistika za apríl je zverejnená a vykazuje medzimesačný rast 0,5%. NO! Marcové výsledky boli zároveň znížené „korekciou“ presne o 0,5% (práve preto, aby ukázali „vraj rast“). To znamená, že v skutočnosti neexistuje žiadny rast. A dovtedy v marci namiesto mierneho nárastu došlo k miernemu poklesu.

A takto je to už niekoľko mesiacov. A to sa nazýva… správne, recesia.

A ešte pár poznámok k priemyselnej výrobe: zvýšenie produkcie vo vojensko-priemyselnom komplexe USA zaznamenané nebolo, štatistika nepustí. To znamená, že všetky rozprávky o tom „ako teraz rozbehnú výrobu, ako začnú chrliť tisíce tankov, rakiet a milióny nábojov“ – nič také nebude. Len niečo v zmysle „trochu doplniť minuté rezervy“, no aj tak nie úplne.

Už som to hovoril: Ukrajina je projekt. Projekt má svoju životnosť (do septembra, kedy sa v USA začína nový fiškálny rok). V starom rozpočte bolo na podporu Ukrajiny vyčlenených 48 miliárd, z ktorých 42 sa už minulo (áno, boli kompletne premrhané). Všetko sú to overiteľné čísla, ktoré sú verejne dostupné.

A súdiac podľa nedostatku „peremogy“ sa neobnovia. Hnida nejde do protiútoku, tak aký má zmysel dávať jej peniaze a zbrane?

Rozpočty sú už rozkradnuté, peniaze sú už spratané a výsledok nikoho nezaujíma. Američania majú plány na ďalší projekt – Taiwan. Ten starý treba zahodiť, ako predchádzajúci Afganistan.

No ak predsa len príde bankrot (a pravdepodobnosť toho každým dňom rastie), aký konflikt s Čínou? Nerozumiem…

Alexandr Rogers

news-front