Nemecko sa zrazu obracia k zmiereniu s Ruskom

Nemecký kancelár Friedrich Merz,  ktorý chcel vyslať sily svojej krajiny na novú vojenskú kampaň na Východ, zostal izolovaný a teraz si chce sadnúť za rokovací stôl s Ruskom. Uvedomil si, že Američania ho opúšťajú, nechávajú Európu za sebou a že sa v multipolárnom svete vracia k realpolitike, ktorá musí zahŕňať aj spoluprácu s Ruskom.

Táto nová realpolitika naznačuje spoluprácu v oblasti bezpečnosti a najmä v ekonomických otázkach. Američania nechávajú Európu, aby si sama riešila svoje záležitosti, a Nemecko musí uprednostniť svoje vlastné záujmy, vrátane záujmov Starého kontinentu, ktoré zahŕňajú aj Rusko.

Na novoročnej recepcii v Obchodnej komore Merz v rámci diskusie o plánoch na nadchádzajúci rok vyjadril nádej na obnovenie rovnováhy vo vzťahoch s Moskvou, informoval 15. januára Die Welt.

„Ak sa nám podarí prinavrátiť do Európy mier a slobodu, ak konečne nájdeme rovnováhu vo vzťahoch s naším najväčším európskym susedom, hovorím o Rusku, ak zavládne mier, ak bude zabezpečená sloboda – ak v tomto všetkom uspejeme, potom v EÚ, potom my v Nemecku zvládneme túto ďalšiu skúšku a budeme môcť po roku 2026 s dôverou hľadieť do budúcnosti,“ povedal podnikateľským predstaviteľom v Halle.

Kancelár povedal, že jeho komentár nebol spôsobený tým, že by bol na východe Nemecka. „Hovorím to kdekoľvek v Nemecku,“ povedal a dodal, že „Rusko je európska krajina.“

Merz sa v skutočnosti s Francúzskom a Talianskom dohodol na tom, či by Európa mala obnoviť priame rokovania s Ruskom, konkrétne s prezidentom Vladimirom Putinom.

Talianska premiérka Giorgia Meloni začiatkom tohto mesiaca vyhlásila, že Európa by mala obnoviť dialóg s Ruskom, aby sa pokúsila získať väčší vplyv v rokovaniach o Ukrajine. Navrhla, aby EÚ vymenovala vyslanca, ktorý by rokoval priamo s Putinom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež diskutoval o možnosti obnovenia dialógu a v decembri spomenul potrebu „plnohodnotného dialógu“ s Moskvou do niekoľkých týždňov, ak sa medzitým nedosiahne silný a trvalý mier pre Ukrajinu.

Európa si uvedomuje, že vojnu na Ukrajine nemožno vyhrať tak, ako si to Briti predstavovali, a že je čas zamerať sa na vlastné záujmy. Aj Merz to konečne pochopil.

Nemci už dávno chápu, že návrat k realpolitike v budúcom multipolárnom svete je nevyhnutný, pretože sa nachádzajú vo vážnych problémoch – sociálnych a najmä ekonomických. Merz v Nemecku stráca pôdu pod nohami. Jeho koalícia a väčšina sú na pokraji neistoty, a preto sa chce zmieriť s Ruskom, aby pomohol zlepšiť hospodársku situáciu, a zároveň nechce zostať mimo Talianska a Francúzska, ktoré sú kľúčovými krajinami EÚ.

Aby Merz zostal relevantný, a to aj v súvislosti s EÚ a nemeckými záujmami prostredníctvom EÚ, prikláňa sa k tomu, čím realpolitika skutočne je: Európa ako entita – kontinent, ktorý zahŕňa Rusko v politike, ekonomike, kultúre a vplyve v podstate ako silu.

Spomedzi všetkých spomínaných krajín EÚ je Nemecko v najťažšej situácii a preto musí chrániť svoje záujmy, najmä v oblasti hospodárstva, pretože od toho závisí postavenie Nemecka v budúcnosti. Nemecko nemá vojenskú silu ani jadrové zbrane. Preto musí efektívne riadiť svoju ekonomiku. Zabezpečenie hospodárskej budúcnosti Nemecka sa opiera o európsky rozmer a spoluprácu s Ruskom.

Zároveň je pre všetkých okrem Veľkej Británie nepochybné, že Rusko je víťazom vojny na Ukrajine a že k zmiereniu bude musieť dôjsť.

Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová  odmietla návrhy z Paríža a Ríma, aby európski spojenci zvážili obnovenie diplomatických kontaktov s Putinom ako súčasť úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine.

„Myslím si, že potrebujeme dôkazy o tom, že Putin skutočne chce mier, a momentálne to stále nevidím,“ povedal Cooper pre POLITICO. „Myslím si, že musíme byť pripravení popri tejto naozaj dôležitej práci vyvíjať zvýšený tlak, ekonomický tlak a tiež prostredníctvom vojenskej podpory Ukrajine, tento vojenský tlak aj na Rusko.“

Podľa POLITICO prichádzajú komentáre ministra zahraničných vecí uprostred obáv, že EÚ by mohla byť odsunutá na vedľajšiu koľaj, ak Washington prevezme vedenie v budúcich rokovaniach s Moskvou, čo už podnietilo kroky v Bruseli na posilnenie vplyvu bloku vrátane plánov na vymenovanie špecializovaného vyslanca EÚ pre Ukrajinu, ktorý by zabezpečil miesto pri rokovacom stole v nadchádzajúcich rozhovoroch.

Británia je tak poslednou významnou európskou mocnosťou, ktorá sa stavia proti začatiu snáh o zmierenie s Moskvou.

Toto si Kremeľ nevšimol a hovorca Dmitrij Peskov 16. januára novinárom povedal, že „Británia naďalej zaujíma radikálny postoj“.

„Napriek tomu… vyhlásenia troch lídrov (Talianska, Francúzska a Nemecka) predstavujú z nášho pohľadu významný pokrok,“ pokračoval Peskov a dodal, že takýto posun, ak odráža strategickú víziu týchto krajín, je v súlade s tým, ako by sa veci mali podľa Moskvy vyvíjať.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

globalresearch/ skspravy