Nemecko hovorí NIE bruselskému míňaniu 2 biliónov eur

Zatiaľ čo Brusel presadzuje svoj doteraz najväčší rozpočet, Nemecko požaduje škrty a pripomína EÚ, že niekto vždy musí zaplatiť účet.

Nemecko bráni plánom Bruselu na oveľa väčší rozpočet EÚ požiadavkou na jeho zníženie o 400 miliárd eur, píše European Conservative.

Vláda kancelára Friedricha Merza tvrdí, že navrhovaný rozpočet Európskej komisie na roky 2028 – 2034 – v hodnote takmer 2 bilióny eur – je jednoducho „nedostupný“. Peniaze by financovali priority Bruselu počas nasledujúcich siedmich rokov vrátane obrany, konkurencieschopnosti, priemyselnej politiky, bezpečnosti hraníc, zahraničných vecí, poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja.

Nemecký odkaz je jednoduchý: peniaze musia odniekiaľ prísť. A ako najväčší čistý prispievateľ do EÚ sa Berlín rozhodol, že už nie je ochotný platiť stále viac.

Podľa interného vládneho dokumentu, ktorý videla agentúra Reuters, Nemecko tvrdí, že dohoda o rozpočte v jeho súčasnej podobe „nie je možná“. To je viac než len vyjednávacia taktika. Dlhodobý rozpočet EÚ musí byť jednomyseľne schválený všetkými 27 členskými štátmi, čo dáva Nemecku právo veta.

Aj keby Brusel akceptoval požiadavku Nemecka na zníženie rozpočtu o 400 miliárd eur, rozpočet by bol stále približne o 27 % vyšší ako súčasný plán výdavkov na roky 2021 – 2027. Ročný príspevok Nemecka by stále presiahol 50 miliárd eur.

Skutočným argumentom teda nie je, či by EÚ mala minúť viac peňazí. Ide o to, koľko viac môže Brusel požadovať, kým budú musieť národné vlády vysvetliť tento účet svojim vlastným daňovým poplatníkom.

A tu vstupujú do hry európski poľnohospodári.

Počas uplynulých dvoch rokov poľnohospodári zorganizovali jedno z najúspešnejších protestných hnutí, akým Brusel čelil. Traktory blokovali cesty a centrá miest po celej Európe. Poľnohospodári protestovali proti ekologickej politike EÚ, nesúhlasili s obchodnou dohodou Mercosur a varovali, že rodinné farmy sa stávajú nemožnými na prevádzku. Demonštrácie prinútili Komisiu aj národné vlády, aby venovali pozornosť situácii.

V dôsledku toho sa poľnohospodárstvo stalo jednou z najťažších častí rozpočtových rokovaní.

Brusel chce minúť viac peňazí na obranu, Ukrajinu a priemyselnú konkurencieschopnosť. Teoreticky by jedným zjavným miestom, kde by sa dali peniaze nájsť, bola Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá zostáva jedným z najväčších výdavkových programov EÚ.

V praxi však len málo vlád chce riskovať ďalšiu vlnu protestov farmárov. Brusel sa s kritikou vyrovná. Oveľa ťažšie je ignorovať traktory blokujúce európske hlavné mestá.

Táto politická realita už formuje rokovania.

Cyperské predsedníctvo Rady navrhlo znížiť plány Komisie len o približne 2 % – približne 32,8 miliardy eur – čo je ďaleko od 400 miliárd eur, ktoré požaduje Nemecko. Návrh by do značnej miery ochránil výdavky na poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj, pričom väčšina škrtov by pripadla na obranu, konkurencieschopnosť a zahraničnú politiku.

Rokovania odhaľujú rozpor v jadre ambícií EÚ.

Brusel tvrdí, že Európa musí minúť oveľa viac, aby sa pripravila na nebezpečnejší svet. Keď však vlády začnú rozdeľovať peniaze, mnohé sa viac zaujímajú o ochranu výdavkových programov, ktoré by ich mohli stáť hlasy doma.

To ukazuje limity bruselskej vízie strategicky nezávislejšej Európy. Nech sú plány Komisie akokoľvek ambiciózne, rozpočet EÚ je stále formovaný národnou politikou, domácimi záujmami a strachom vlád z negatívnej reakcie voličov.

Nemecko chce udržať výdavky pod kontrolou. Francúzsko, Poľsko , Grécko a niekoľko ďalších krajín chcú chrániť poľnohospodárske dotácie a regionálne financovanie . Komisia chce väčší rozpočet, zatiaľ čo Európsky parlament bude pravdepodobne presadzovať ešte vyššie výdavky.

Výsledkom bude pravdepodobne dlhé a náročné rokovanie.

Jedna vec je už jasná. Európski farmári ukázali, že stále majú dostatočný politický vplyv na formovanie politiky EÚ. A Nemecko pripomenulo Bruselu, že veľké ambície sa oveľa ľahšie oznámia, ako za ne zaplatia.

/ hlavnydennik.sk /