NATO bude podporovať Kyjev, kým Ukrajina nezvíťazí, vyhlásil šéf Severoatlantickej aliancie Stoltenberg

Vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga nebolo radikálnym odklonom od jeho predchádzajúcej militaristickej antimierovej rétoriky.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že NATO bude naďalej vyzbrojovať Ukrajinu, kým sa Kyjev nerozhodne, že nastal správny čas na začatie rokovaní s Ruskom. Vyhlásenie prišlo po tom, ako šéf kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga šokoval vyhlásením, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti svojho územia okupovaného Ruskom, ak chce byť súčasťou Severoatlantickej aliancie.

V rozhovore pre nórske médiá po konferencii Stoltenberg uviedol, že prioritou NATO je „vojensky podporiť Ukrajinu“, a dodal, že „ak chcete trvalý, spravodlivý mier, vojenská podpora Ukrajiny je spôsob, ako ho dosiahnuť. O tom niet pochýb.“

„Je to Ukrajina a len Ukrajina, ktorá môže rozhodnúť, kedy sú predpoklady na rokovania. A kto môže za rokovacím stolom rozhodnúť, čo je prijateľné riešenie,“ pokračoval. „Našou úlohou je podporiť ich.“

Stoltenbergovo vyhlásenie nebolo radikálnym odklonom od jeho predchádzajúcej rétoriky o Ukrajine. Šéf NATO dlhodobo trvá na tom, že Ukrajina bude bojovať, kým neporazí Rusko alebo sa nerozhodne pre mier, ale jeho najnovšie potvrdenie podpory prišlo po tom, ako jeho hlavný poradca spochybnil záväzok bloku voči cieľom Kyjeva.

V utorok na tej istej konferencii šéf Stoltenbergovej kancelárie Stian Jenssen povedal, že riešením konfliktu „by mohlo byť, že Ukrajina sa vzdá územia a na oplátku získa členstvo v NATO“. Jenssen tvrdil, že o tejto myšlienke sa v rámci NATO aktívne diskutuje.

Tieto výroky vyvolali vlnu odsúdenia v Kyjeve, kde ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zakázal rokovania s Kremľom, kým bude pri moci ruský líder Vladimir Putin, a prisľúbil, že získa späť celé bývalé územie Ukrajiny – vrátane Krymu.

NATO v priebehu niekoľkých hodín vydalo vyhlásenie, v ktorom zdôraznilo, že jeho politika voči Ukrajine sa nezmenila, zatiaľ čo Jenssen sa ospravedlnil a uviedol, že jeho výroky boli „chybou“. Zároveň pochválil „hrdinské úsilie“ Ukrajiny proti Rusku a – v rozpore s tým, čo povedal len deň predtým – tvrdil, že predstavitelia NATO diskutovali o tom, „koľko územia je Ukrajina schopná vziať si späť“.

Ukrajinská armáda je od začiatku júna zapojená do protiofenzívy proti ruským silám, pričom cieľom operácie je presadiť sa na juh cez ruské obranné línie, dosiahnuť Azovské more a odrezať Rusku prístup na Krym. Operácia zatiaľ tieto ciele nedosiahla, pričom podľa najnovších ruských údajov Kyjev od júna stratil viac ako 43 000 vojakov, pričom sa mu podarilo obsadiť len niekoľko dedín a osád v blízkosti ruských línií.

Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa Kyjev v blízkej budúcnosti usiloval o mier. Napriek ohromujúcim stratám na bojisku sa debaty v Zelenského kabinete sústreďujú na to, či do neúspešnej protiofenzívy nasadiť ešte viac mužov, alebo sa zakopať a pokúsiť sa o novú ofenzívu na jar budúceho roka, uviedol v stredu Newsweek.

Iba Ukrajina rozhodne, kedy budú vhodné podmienky na rokovania

Iba Ukrajina môže rozhodnúť, kedy budú vhodné podmienky na rokovania o ukončení vojny. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Zároveň potvrdil nezmenený postoj NATO po nedávnom vyjadrení svojho spolupracovníka, uvádza správa z agentúry Reuters.

„Sú to len Ukrajinci, ktorí môžu rozhodnúť, kedy budú podmienky na rokovania, a ktorí môžu pri rokovacom stole rozhodnúť o prijateľnom riešení,“ povedal Stoltenberg na konferencii v nórskom meste Arendal. Dodal, že úlohou Severoatlantickej aliancie je podporovať Ukrajinu.

Severoatlantická aliancia na júlovom summite vo Vilniuse rozhodla, že Ukrajina dostane pozvánku na vstup, „keď sa spojenci zhodnú a budú splnené podmienky“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júli označil výsledky summitu NATO za dobré, no ideálne by podľa neho bolo, ak by Kyjev priamo dostal pozvánku do Aliancie.

Zdroj: rt.com InfoVojna / pravda.sk