Najzavádzajúcejší volebný slogan eurovolieb vystihuje manipulátorov

Mnohé, najmä však samozvane sa za „proeurópske“ či probruselské označujúce strany zvolili zavádzajúce slogany svojej volebnej kampane, oslovujúcej voličov do eurovolieb.

Tí by mali mať jasno, čo sú hlavné priority tej-ktorej strany, čo tí-ktorí europoslanci budú podporovať, čo odmietnu, aj to, čo nás  čaká po voľbách podľa predpokladaného zloženia nového Európskeho parlamentu (EP) a podľa výsledkov aj zloženie a nastavenia Európskej komisie, kde má rozhodujúce slovo jej predsedajúci.

Či to podľa rozhodnutia voličov bude veľká, zásadná zmena, alebo pokračovanie úpadku, krízy, zdražovania, sankcií a štrngania zbraňami s prijímaním a vnucovaním ďalších ideologických nezmyslov z dielne bruselských idiotov.

Jednoznačne najzavádzajúcejší slogan si zvolilo Progresívne Slovensko (PS), ktoré sa dokonca netají ambíciou vyhrať eurovoľby do EP a posilniť tak súčasné nezmyselné – ideologickými a predpojato geopolitickými postojmi – viesť ďalej úniu k všeobecnému, civilizačnému a možno až apokalyptickému úpadku, ktorý môže ukončiť vojna medzi stále viac militantným kolektívnym Západom, vedeným Spojenými štátmi a Ruskou federáciou.

Osudové voľby?

Aj preto budú júnové voľby do EP naozaj, nie len strašením, kľúčové.

Poďme ale k najzavádzajúcejšiemu volebnému sloganu progresívcov – „Udržíme Slovensko v Európe“. Nie, nejde o preklep, ani chybu, nie je tam „v únii“, je tam skutočne „v Európe!“ Chápete? Na Slovensku máme geografický stred Európy, sme v srdci starého kontinentu a progresívci strašia, že nás ich názoroví oponenti, čiže konzervatívci, pragmatici a vlastenci vraj dostanú mimo Európu.

Už tento uletený slogan – vystihujúci mentálne nastavenie radikálneho, nielen slovenského, ale aj európskeho progresivizmu – nám môže plasticky odhaliť spôsob uvažovania, smerovania a pravdepodobného konania nielen v slovenskej, ale aj v bruselskej politike. V prvom rade

progresívci pokračujú v polarizujúcom nastavení, ktoré primárne vyviera z ich ideologických klapiek – vidieť len seba, svoje a úzku, ideologicky zafarbenú podmnožinu „svojho“, vnucovanú všetkým, čiže celku.

Takéto vnímanie je nielen spoločensky po atentáte na premiéra nevhodné, prežité, prenesené zo starej konfrontačnej politiky, ale aj neototalitné, pretože každá ideológia ako chorobná neschopnosť vidieť celok, ale len svoju dogmatickú časť, vnucuje celku – celej spoločnosti toto zúžené vnímanie, chovanie, rozmýšľanie, informovanie aj konanie podľa umelo vykonštruovaných ideologických dogiem.

Samoznak správania sa bruselských elít

To je typický samoznak správania sa bruselských elít, ktoré to zo svojej makroúrovne prenášajú už na celok národných štátov, voči ktorým už môžu dokonca použiť donucovacie nástroje, napríklad aktivovanie článku 7 Európskej zmluvy, a tým trestať milióny obyvateľov suverénnych vlád a štátov, ktoré odmietajú prijať niektoré ideologické (napr. gender či multi-kulti agenda so 72 pohlaviami a povinným prerozdeľovaním migrantov, geopolitické (napr. sankcie) či nelogické (napr. odstránenie spaľovacích motorov) nezmysly.

Práve tento slogan, manipulatívnou metódou časť za celok „totum pro parte“, čiže metonymickú zámenu – prenos obrazného pomenovania, v tomto prípade s tendenčným prenesením významu len časti (Európska únia) na celok (Európa) odhaľuje pravú tvár progresivizmu.

Zjednodušene povedané, ide o zámernú kvantitatívnu a politicky už aj podfarbenú kvalitatívnu zámenu, s cieľom vyvolať inferiórnu malosť, strach, neistotu zo straty celku, hoci ide len o jej menšiu časť (územie Európy = 10,49 mil km 2, kým EÚ = 4,23 mil km²).

No najzávažnejší defekt takéhoto uvažovania je vo fanatickom presvedčení, že práve menšia časť je ten „kóšer“, pravý („európsky“) celok, čiže privlastnenie sii jednostranne hodnotiť a mentorovať, čo je a čo nie je (kvalitatívne, civilizačne, kultúrne, politicky, atď.) „európske“, čo je ďalší samoznak kasty progresívno-liberálnych „lepšoľudí“.

Výmena pôvodnej Európy

Paradoxne, súčasné trendové ideológie hlavného západného prúdu (neomarxizmus, multikulturalizmus, liberalizmus, progresivizmus, klimatický fóbizmus, gender a globalistická agenda) potierajú to, čo bolo (a je) pôvodne európske, na čom sa sformovala počas dvoch tisícročí skvelá európska civilizácia.

Kritické myslenie, sloboda, názorová pluralita, myšlienková, kultúrna a národná rozmanitosť sú de fakto a systematicky bruselskou politickou agendou likvidované, nahrádzané povinným zdieľaním nezmyselných umelých ideologických novotvarov, vrátane prepisovania histórie s novej interpretáciou dejín, čiže prispôsobovanie až potieranie faktov ideologickými dojmami, čo robili aj dve najväčšie totalitné režimy v Európe 20.storočia.

Mainstreamom povolené sú len vtedy, ak podporujú hlavné režimové trendy a popierané, ak ich kritizujú, či ponúkajú alternatívu.

Nositelia culture cancel – progresívneho rušenia (pôvodnej, čiže európskej a národnej) kultúry – tak v skutočnosti nielenže neobhajujú Európu, ani európske, ani sa nesnažia udržať pôvodnú európsku civilizácii ako ju poznáme, ale práve naopak, snažia sa nás cez zmenu našich postojov z pôvodnej Európy mentálne, postojovo, názorovo dostať preč.

Heslo „Udržíme Slovensko v Európe“ je nielen logickým nezmyslom, ono v sebe skrýva spoločensky nebezpečné mentálne totalitné nastavenie.

Aj preto je na zvážanie najmä mladej, neskúsenej generácie, ktorá nepoznala maniere a metódy bývalého totalitného režimu pred rokom 1989, aby urobila to, čo od nej progresívci vôbec neočakávajú – aby začala samostatne a najmä kriticky voči elitám rozmýšľať.

Práve samostatné kritické slobodné nezávislé na akejkoľvek ideológii myslenie najviac prekážalo každej doterajšej totalite. Novú, ani tú „celoeurópsku“ by tu pravdepodobne už nik nechcel zažiť. Tak nezabudnite pred eurovoľbami to najdôležitejšie, čo nás robí ľudským druhom: Cogito, ergo sum – Myslím, teda som. Dúfajme, že aj budeme Slováci ako národ a pôvodní Európania ako autochtónni nositelia európskej civilizácie a jej hodnôt… aj po týchto eurovoľbách.

Tu však už k mysleniu treba pridať ako konanie.

Rafael Rafaj/skspravy.sk