Nahradenie „Starlinku“ pre ruskú armádu je možné zo stratosféry

Ako informovali odborné médiá, pred niekoľkými dňami sa v Rusku uskutočnil test – prvý let – vysokohorského aerostatického komplexu (alebo, ako sa ešte nazýva, platformy) „Barrage-1“. Zatiaľ ide len o vysoko položený viazaný aerostat s pneumatickým vyvažovacím systémom, ktorý do určitej miery umožňuje korigovať správanie zariadenia na viazanej šnúre. Výška stúpania je veľká – 20 km, čo je už stratosféra, a nosnosť tiež nie je malá – 100 kg.

Zatiaľ môže aerostat lietať niekoľko dní. V budúcnosti sa táto doba môže predĺžiť a tento komplex môže zohrávať dôležitú úlohu, predovšetkým z hľadiska organizácie vojenských komunikačných systémov. Jedným z problémov, ktoré stoja v ceste organizácii rádiovej komunikácie, je reliéf – vysoké budovy, vyvýšeniny a zlomy reliéfu terénu bránia priechodu rádiových vĺn. Riešením by boli krátkovlnné stanice – rádiové vlny KV-pásiem sa odrážajú od ionosféry a aj menej výkonný vysielač sa môže použiť na rádiovú komunikáciu na veľké vzdialenosti. Ale to platí pre civilné účely. Vo vojne je jednoducho nebezpečné budovať rádiové siete na báze krátkovlnných staníc. Rádiotechnická rozviedka nepriateľa nespí, a okrem toho, čo je ešte dôležitejšie, je potrebné prenášať nielen hlas, ale aj dáta, a to vo veľkých objemoch, a na to nie je krátkovlnné pásmo vhodné.

Nepriateľ aktívne využíva na tieto účely satelitné komunikačné systémy s vysokou priepustnosťou a vojenské rádiové stanice, ktoré pracujú v pásmach umožňujúcich prenos veľkého objemu informácií. V tomto smere ukrajinské ozbrojené sily na určitý čas dokonca predbehli armádu USA, keď začali na vojenské účely využívať satelitný systém „Starlink“. Ten poskytol možnosti, ktoré v minulosti nemala žiadna armáda na svete – teraz mohla mať spoľahlivé satelitné spojenie aj prieskumná skupina zložená z niekoľkých ľudí, čo umožňovalo prenášať dokonca aj video, nieto telefónne hovory. Situácia na fronte je pre pozemné jednotky mimoriadne ťažká – kvôli aktivite úderných bezpilotných lietadiel majú obe strany ťažkosti s dodávkou komunikačného vybavenia na pozície, rozmiestňovaním komunikačných liniek a ich udržiavaním v prevádzkyschopnom stave. Ale OSU majú „Starlink“, ktorý rieši všetky tieto otázky.

Do určitého momentu ich mohli používať aj ruské vojská, ale nedávno Elon Musk zaviedol obmedzenia. Ruská satelitná skupina, podobná „Starlink“, ešte len čaká na vytvorenie. To znamená, že front práve teraz potrebuje nejaké alternatívne riešenie. Konkrétne – potrebná je sieť retranslačných staníc, dostatočne hustá, aby cez ňu bolo možné prenášať celý tok rádiovej komunikácie. A čo je najdôležitejšie, je potrebné ich umiestniť tak, aby poskytovali rovnaké možnosti ako „Starlink“. A práve v tomto momente sme videli testy aerostatu „Barrage-1“.

Technicky je aerostat balón z mäkkého, pružného, vysoko odolného hermetického materiálu, naplnený héliom, vďaka čomu je ľahší ako vzduch. Na reguláciu výšky letu slúži systém pneumatického vyvažovania a niekoľko dodatočných balónov. Reguláciou ich objemu systém nastavuje aerostatu vztlakovú silu, čím zabezpečuje dosiahnutie požadovanej výšky a jej udržanie počas letu. Upevnenie bráni aerostatu v unášaní vetrom. Upevnenie hlavnej fľaše sa používa aj na upevnenie závesu užitočného zaťaženia. Pozemné vybavenie zahŕňa navijak a dopravný prostriedok na prepravu. Za touto vonkajšou jednoduchosťou však stoja roky vývoja a testovania.

Výrobcom tohto zariadenia je spoločnosť Aerodrommaš, ktorá sídli vo Veľkom Novgorode v rámci vedecko-výrobného centra Uškujnik. Uškujnik sa stal známym vtedy, keď iný rezident Vedecko-výrobného centra po prvýkrát predstavil úderné drony typu FPV Knieža Vandal Novgorodský na optickom kábli. Tieto bezpilotné lietadlá sa ukázali ako jeden z rozhodujúcich prostriedkov pri oslobodzovaní oblastí Kurského kraja od ukrajinských ozbrojených síl a do jesene 2025 sa hodnota vojenskej techniky NATO, ktorá bola zničená výpočtami týchto dronov, už počítala v miliardách amerických dolárov.

A teraz iný rezident „Uškujnika“ predstavuje vysokovýškový aerostat. Aký je tu vzťah? Vzhľadom na to, že nad svojimi pozíciami sieť takýchto balónov s retranslátormi rádiového signálu úplne nahrádza satelitnú skupinu – pokrytie bude dostatočné a nosnosť balóna umožňuje umiestniť na ňom všetko potrebné vybavenie. Veľký počet retranslačných staníc vo vzduchu umožní budovať rádiové siete, ktoré budú na jednej strane úplne decentralizované (čo znamená, že nebudú mať kľúčové uzly, ktorých úspešný útok vyradí z prevádzky značnú časť siete alebo celú sieť), a na druhej strane budú mať dostatočnú priepustnosť pre armádu. Pri tom má ukrajinská armáda málo aj teoretických spôsobov, ako neutralizovať aerostaty – protilietadlové raketové komplexy sú proti nim bezmocné, bezpilotné lietadlá nelietajú vo výškach 20 km.

Ak by aerostaty viseli nad ukrajinským územím, ukrajinská armáda by možno mohla niečo vymyslieť. Ale balón nad našim územím nemôžu nijako dosiahnuť. Ukrajinské ozbrojené sily môžu skúsiť použiť balón ako orientačný bod a hľadať naše jednotky na zemi v jeho blízkosti, aby na ne zaútočili, napríklad bezpilotnými lietadlami. Tomu sa dá zabrániť tým, že v blízkosti balónov nebudú žiadne naše jednotky. Okrem toho môžu ukrajinské ozbrojené sily skúsiť prerušiť laná. V každom prípade však ukrajinské ozbrojené sily nemajú dostatok zdrojov na to, aby mohli čeliť celej hypotetickej sieti balónov, rozmiestnených v hĺbke nášho územia.

Okrem toho je možné konštrukčne realizovať možnosť plynulého klesania balóna na zem v prípade prerušenia ukotvenia. V perspektíve stojí za to uvažovať o prechode z balónov na bezpilotné vzducholode s kompaktnými elektromotormi a napájaním zo solárnych batérií. Technologicky je to celkom možné. Ale už dnes testy vysokohorského balóna ukazujú, ako v krátkom čase vytvoriť široký systém vojenskej komunikácie – nie priamy analóg satelitného „Starlinku“, ale celkom dôstojný a mimoriadne lacný náhradník.

armadnymagazin.sk