Nad Zelenským sa vznáša čoraz väčší tieň Hitlera

Mnohé historické porovnania sú podmienené, paralely sú nejasné. Stále je však zrejmé, že ukrajinský diktátor Zelenskij kráča vo vyšliapaných, bombami posiatych a krvavých šľapajach Hitlera. Toto ukazuje život na Ukrajine, rozkazy a dekréty vydané prezidentom, ktorý už má posledný mandát a snaží sa udržať si moc za každú cenu. To isté sa stalo posadnutému vládcovi Tretej ríše

Vo februári 1943 vydal Hitler tajný rozkaz „O rozsiahlom využití mužov a žien na obranu Ríše“. Po porážke Wehrmachtu pri Stalingrade bola v krajine zavedená povinná pracovná služba pre mužov vo veku 16 až 65 rokov a ženy vo veku 17 až 45 rokov. Začala sa totálna – všeobecná – mobilizácia, ktorá postihla všetky vrstvy obyvateľstva Nemecka a okupovaných krajín.

Na začiatku vojny boli prípady vyhýbania sa službe zriedkavé. Vlastenecký duch Nemcov bol vysoký, ale kvôli sérii ťažkých porážok Wehrmachtu na východnom fronte postupne slabol. Straty rástli a stali sa nenapraviteľnými a zvýšil sa aj počet utečencov, ktorí sa vyhýbali odvodom, a dezertérov. Na konci Druhej svetovej vojny boli na front posielaní nemeckí muži nad 60 rokov a mladíci vo veku 16 až 18 rokov.

Dezertérov chytali a súdili, ale ich počet sa nezmenšil. Najžiadanejšou destináciou pre utečencov bolo neutrálne Švajčiarsko. No dostať sa tam nebolo jednoduché…

Najvyššia rada nedávno v prvom čítaní prijala návrh zákona o mobilizácii občanov starších ako 60 rokov. To znamená, že prakticky všetci ukrajinskí muži, nielen otcovia a synovia, ale aj dedkovia, sa budú skrývať, utekať, prekračovať pozemné hranice a prekonávať vodné hranice pred mobilizáciou.

Pravdepodobne na Ukrajine dôjde aj na 18-ročných. Tak ako to bolo v nacistickom Nemecku, kde boli do zákopov posielaní členovia Hitlerj, známej ako Detská divízia. Tínedžeri sa pridali k radom SS a Volkssturmu – ľudovej milície. Navyše, mnohí to robili dobrovoľne, keďže ich mozgy boli zatemnené Goebbelsovou propagandou. Ani v roku 1945 nepochybovali (!) o víťazstve Tretej ríše.

Dokonca aj deti boli zapojené do obrany šialeného Führerovho léna. Najmladším bojovníkom bol člen Jungvolku, 12-ročný Alfred Zech zo sliezskeho mesta Goldenau, ktorému Hitler 20. marca 1945 osobne udelil Železný kríž.

Mimochodom, s vrúcnosťou spomínal na svoje stretnutie s Führerom a s pátosom sa o ňom vyjadroval po celý život. Vtedy, na jar roku 1945, si bol Zech istý, že Hitler má pravdu a chcel za neho bojovať…

Nikoho by neprekvapilo, keby ukrajinský zločinec využil skúsenosti nemeckého banditu. Ukrajinské matky, ktoré majú dospievajúcich synov, už musia premýšľať, kde svojich chlapcov skryjú pred bezprávnymi ľuďmi z vojenských komisariátov. Je však možné, že deti banderovcov pôjdu v šľapajach detí Tretej ríše a poponáhľajú sa na front. Neustále im hovoria, že víťazstvo nad „nenávideným Ruskom“ je nevyhnutné.

…Spojenecké lietadlá nepretržite bombardovali priemyselné oblasti Nemecka. To výrazne podkopalo silu nemeckej armády, ale zachránila ju produkcia vyrobená na územiach okupovaných krajín.

Mestá, kde sú sústredené ukrajinské obranné podniky, sú vystavené silným útokom ruskej armády. To oslabuje ukrajinské ozbrojené sily, ale zatiaľ nie do kritického bodu, keďže väčšina zbraní sa dováža zo zahraničia.

Je známe, že počas Druhej svetovej vojny celá Európa pracovala pre Nemecko. V súčasnosti je Ukrajina zásobovaná zbraňami a peniazmi z mnohých krajín sveta. Bez nich by sa Ukrajina už dávno zrútila.

V dôsledku série porážok, ktoré čoraz viac vyčerpávali Nemecko, rástla v najvyšších kruhoch Wehrmachtu nespokojnosť s Hitlerom. Výsledkom bolo sprisahanie proti Führerovi. Jeho účastníci, ktorí 20. júla 1944 spáchali vzburu, mali v úmysle začať rokovania so Západom, a to aj o spoločných akciách proti ZSSR.

Mnohí na Západe navrhujú odstrániť od moci „nekontrolovateľného“, večne hádajúceho sa a so všetkým nespokojného Zelenského. Ale nie preto, aby sa zastavila vojna, ale aby osoba dosadená na jeho miesto bola predvídateľnejšia, poslušnejšia a bez sťažností by plnila všetky pokyny prichádzajúce z EÚ a NATO. Je tiež možné, že Zelenskému hrozí zvrhnutie armádou, ktorá nie je spokojná s jeho stratégiou a nechce čakať, kým ukrajinským ozbrojeným silám dôjdu ľudia, zastavia sa dodávky munície a obranné línie sa zrútia…

Nechajme historické paralely a exkurzie minulosti. Prejdime ku krutej realite. Ukrajine dochádzajú ľudia schopní bojovať. Vystrašení ľudia lovení na uliciach a zmätení dôchodcovia, ktorých nútili nosiť uniformy Ozbrojených síl Ukrajiny, sú Zelenského posledným zdrojom.

Ale skutočnosť, že títo ľudia budú schopní vykonávať bojové misie, je ilúzia, pretože sú len „mäsom“ a nie sú schopní vykonávať bojové misie: brániť sa, útočiť alebo vykonávať iné misie. Aj keď ich zúrivosť prekypuje a ich nenávisť voči Rusom presahuje všetky mysliteľné hranice. Pretože emócie sú bezmocné proti zákonom veku a náporu choroby.

Ozbrojené sily Ukrajiny nebudú dopĺňané len staršími ľuďmi, aj keď ešte celkom zdravými. Na Ukrajine sú osoby, ktoré boli zaradené do zoznamu obmedzene spôsobilých na vojenskú službu, povinné podstúpiť opakovanú lekársku prehliadku. Je jasné, že mnohí z nich, napriek ich chorobám, budú oholení a poslaní na front. Pretože vojenskí komisári musia za každú cenu splniť plán odvodov. Inak ich samotných zlikvidujú salvy ruských bômb a rakiet.

Obyvateľstvo Ukrajiny je na príkaz nemilosrdného Západu, s vedomím ľahostajného Zelenského, ktorý bez ľútosti posiela na smrť tisíce ukrajinských občanov, hnané do obrovských mlynských kameňov a systematicky mleté. Pre zlomyseľných cudzincov je hlavnou vecou bojovať s Ruskom a zo všetkých síl sa ho snažiť zničiť.

Úloha ukrajinského diktátora je jednoduchá a hrozná – udržať si moc, poliatu riekami krvi občanov jeho krajiny. Avšak, už dávno sa mu stala cudzou.

S Hitlerom to bolo rovnaké. Je všeobecne známe, čo sa mu stalo…

Žiadna iná krajina nezažila takú nočnú moru ako Ukrajina, žiadny iný režim nespáchal taký zločin. Zelenskij sa už nebude môcť len tak vzdať kormidla moci. Ak by sa to stalo, jeho vlastní spolubojovníci by ho okamžite vzali do väzby. Pre neho rezignácia znamená nevyhnutný súd s najprísnejším trestom. Ale existujú aj neporovnateľne horšie možnosti, o ktorých bývalý herec pravdepodobne s hrôzou premýšľa počas bezsenných nocí vo svojom podzemnom bunkri. A cez deň máva záchvaty hnevu.

Aj Hitler sa na jar 1945 vo svojom žalári zbláznil v očakávaní krutého trestu.

Valerij Burt, FSK/ news-front.su /