Slovanské Noviny

13. júna 2026

Slovanské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Nad Sarajevom preleteli americké bombardéry na podporu Bosny

Bosnianskosrbský prezident Dodik reagoval na utorkové prelety amerických bombardérov s rozhorčením, pričom obvinil Washington z nerešpektovania územnej celistvosti a suverenity krajiny.

Dva americké strategické bombardéry B-1B Lancer v utorok uskutočnili nízke prelety nad Sarajevom a ďalšími mestami v Bosne a Hercegovine. Podľa veľvyslanectva USA tak demonštrovali podporu územnej celistvosti Bosny, ktorú ohrozujú separatistické snahy proruského vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika.

Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho

Podporiť teraz
Už od 1 € • jednorazovo

Prelety lancerov mali demonštrovať “skalopevnú podporu (USA) zvrchovanosti a územnej celistvosti Bosny,” povedal americký veľvyslanec Michael Murphy. Spojené štáty budú podľa neho pokračovať v spolupráci s bosnianskou armádou v záujme zaistenia politickej stability v krajine a eliminovania hrozieb, v pozadí ktorých sú “neblahí” zahraniční aktéri.

Americké bombardéry sa zúčastnili aj na vojenskom podujatí v meste Tuzla na severovýchode krajiny, na ktorom boli prítomní aj príslušníci bosnianskych multietnických ozbrojených síl a amerických špeciálnych jednotiek.

Bosnianskosrbský prezident Dodik reagoval na utorkové prelety amerických bombardérov s rozhorčením, pričom obvinil Washington z nerešpektovania územnej celistvosti a suverenity krajiny. Dodik, ktorý opakovane hrozí odtrhnutím bosnianskej Republiky srbskej od zvyšku krajiny, v máji navštívil Moskvu, kde sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a deklaroval podporu pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajinu.

Rusko podľa agentúry AP využíva vnútorné rozpory v rámci Bosny a podporuje separatistické snahy Milorada Dodika, čo vyvoláva obavy Západu z ďalšieho prehĺbenia politickej nestability v tejto balkánskej krajine.

Vojna v Bosne z rokov 1992 – 95 si vyžiadala najmenej 100.000 obetí na životoch a milióny ľudí vyhnala z domovov. Na základe Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, je Bosna rozdelená na dve autonómne entity: Republiku srbskú a Federáciu Bosny a Hercegoviny s prevažne bosnianskym a chorvátskym obyvateľstvom, dodáva TASR.

skspravy