Na Západe nám závidia, že nemáme žiadnu mešitu, vyhlásil Uhrík v Královi na ťahu. Kollár: Niektoré krajiny sú definitívne stratené

Parlament pred letnou prestávkou opäť nerozoberá ekonomické opatrenia, ale kultúrno-politické konflikty. V ostrej televíznej debate zazneli obvinenia z politickej pomsty, manipulácie vyšetrovaní aj varovania pred islamizáciou Slovenska. V relácii ta3Král na ťahu sa  konfrontovali členovia hnutí Republika a Sme rodina.

Diskusiu otvorila jedna z najsledovanejších káuz takzvanej vojny v polícii. Vyšetrovanie prípadu Rozuzlenie, ktorý mieril na špičky bezpečnostných zložiek, však bolo v apríli tohto roka právoplatne zastavené.

Obvinenia, ktoré za vlády Igora Matoviča spôsobili zemetrasenie v bezpečnostných zložkách, sa týkali údajnej zločineckej skupiny. Tá mala mariť vyšetrovania veľkých káuz a diskreditovať vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.

Pomsta a mediálna bublina

Bývalý šéf SIS Michal Aláč označil celé vyšetrovanie po rokoch za účelovú operáciu. „Celú tú kauzu vnímam už s odstupom času ako veľmi účelovú, kedy sa snažili vytvoriť v spoločnosti nejakú rozprávku o tom, že je tu skupina spravodlivých vyšetrovateľov,“ vyhlásil s tým, že po dvoch rokoch neexistuje jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval závažné obvinenia prezentované na tlačových konferenciách. Podľa neho sa z celej kauzy stala mediálna bublina, ktorá len rozdelila spoločnosť a vrhla tieň na prácu slovenských tajných.

Predseda Republiky Milan Uhrík hovoril ešte tvrdšie. Dianie počas vlády matovičovcov označil za politickú pomstu: „To nebolo len vyšetrovanie nejakej korupcie. To bola politická pomsta.“ Kritizoval aj verejné vystupovanie bývalého premiéra a tvrdil, že boj proti korupcii bol zdiskreditovaný.

Boris Kollár zasa pripomenul konflikt medzi policajnou inšpekciou a čurillovcami. „Keby každý konal v rámci zákona, tak by vôbec takéto problémy nevznikli,“ reagoval šéf hnutia Sme rodina. Jedným dychom dodal, že si nevie predstaviť návrat bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana či čurillovcov do vysokých policajných funkcií.

Migranti „zmizli ako gáfor“

Debata sa následne presunula k migrantom a udalostiam pred voľbami v roku 2023. Obe strany vyjadrili pochybnosti o tom, či migračná vlna nemohla byť zneužitá na politické ciele.

Aláč pripustil, že migračná vlna na Slovenku bola bezpečnostnou témou, ktorou sa pravidelne zaoberali. „Ak sa potvrdí, že sa niečo také dialo, znamená to, že náš južný sused nám zasahoval do našich vnútroštátnych záležitostí. Ak sa to nepotvrdí, znamená to, že sa nám teraz snažia zasahovať do našich vnútroštátnych záležitostí,“ uviedol.

Kollár vyhlásil, že ako vtedajší predseda parlamentu podobné informácie od SIS nikdy nedostal. Napriek tomu načasovanie migračnej vlny označil za podozrivé.

„Migranti sa nám tu objavili a po voľbách zmizli ako gáfor,“ okomentoval podozrivú situáciu na hraniciach s Maďarskom.

Uhrík odmietol, aby sa celá zodpovednosť za migračnú krízu presúvala len na Viktora Orbána. „Nech sa v prvom rade za tú migráciu a za tie problémy, ktoré nelegálni migranti spôsobili, zodpovedajú tí, ktorí to spôsobili primárne.“ Nitky podľa neho vedú k šéfke eurokomisie Ursule von der Leyenovej.

Ďurica z Republiky podotkol, že Slovensko sa musí poučiť zo situácie na Západe.

„Dnes sa vo veľkých európskych mestách nepoprechádzate večer bez toho, aby ste nenarazili na nejaký bezpečnostný incident,“ priblížil Ďurica, evidentne ostrieľaný vlastnými skúsenosťami. Svoje poznatky argumentoval nielen rastúcim počtom mešít v Európe, ale aj prísnymi bezpečnostnými opatreniami na vianočných trhoch.

„Na Slovensku našťastie tento problém nemáme, lebo nás naozaj obchádzajú,“ vydýchol si Kollár. Jeho kolega Aláč potvrdil, že počas pôsobenia v SIS evidovali snahy moslimskej komunity o inštitucionálne uznanie, „našťastie“ však v malom počte.

„Na Západe nám toto závidia, že na Slovensku nemáme žiadnu mešitu. A takto to aj musí zostať,“ pritakával Uhrík.

Diskutujúci opakovane varovali pred scenármi zo západnej Európy a spomínali aj situáciu v rakúskom Hainburgu neďaleko slovenských hraníc.

Kollár opísal skúsenosť svojej straníckej kolegyne, ktorá v Hainburgu žije a má tam deti v škole: „Zoberte si, že v tej triede je 75 percent moslimských detí. Tie detská dôjdu domov a nehovoria nemecky, ale nejakou hatlaninou doma medzi sebou.“ Podľa neho už nejde o „srandu“, ale o priame ohrozenie Európy a niektoré krajiny sú „definitívne stratené“.

ta3.com/ skspravy