N. Farage o neomarxistickom komplote: Toto nie je náhoda, toto dopustili zbabelí politici, ktorí nie sú konzervatívci

Britský politik Nigel Farage, ktorý strávil 21 rokov v Európskom parlamente jasným, slušným a zreteľným pomenovávaním tamojších javov, vystúpil na najväčšom zhromaždení konzervatívcov sveta, CPAC v americkom Texase.

Ako to u neho býva zvykom, opäť bol veľmi otvorený, s poučením v závere: „Časť problému je na našej strane… Príliš veľa našich volených zástupcov z údajne konzervatívnych strán, skrze celým západom, vôbec nie sú skutoční konzervatívci,“ zaťal kritikou do živého.

Na Slovensku vidieť podobné vyprázdnenie a odklon od pôvodných hodnôt konzervatívnych a národných strán. KDH už nie je dve volebné obdobia v parlamente, lebo namiesto konzervatívnej politiky robili politiku liberálnu; namiesto toho, čo chceli počuť a realizovať slovenskí katolíci, riešili to, čo chcela počuť nemecká CDU.

Rovnako dopadla aj dankova „SNS“, z ktorej ostalo len to polsedné „S“ – strana. „Slovenské“, aj „národné“ dankovci opustili, vymenili za mediálny a medzinárodný pokoj a voliči vystavili vysvedčenie – dankova SNS po krátkom pôsobení nie je v parlamente a potáca sa po hranicou zvoliteľnosti.

Pred nimi skončila rovnako vládna strana SDKÚ, ktorá sa štylizovala sa konzervatívnu, ale v skutočnosti robil Dzurinda a Radičová liberálnu politiku ako bič.

Dnes sa v parlamente na „konzervatívcov“ hrajú  kollárovci, kiskovci a najnovšie aj matovičovci.

Slová sa hovoria a chlieb sa je, papier všetko znesie… Aká je realita? Okrem pár výstrelkov od individuálnych poslancov, nič systémové, principiálne konzervatívne tam nie je.

OĽANo aj Sme rodina a samozrejme aj torzo Za ľudí poslušne ako kedysi Dzurinda plnia americký strategické záujmy, ktoré nie sú našimi, ani európskymi záujmami – stačí sa pozrieť, čo spôsobili antiruské sankcie.

Bieda je aj na opačnom brehu. Tam sa tiež kmeň liberálov hrá na „liberálov“, ale na svojom hodnotovom toteme páli všetky možné slobody.

Spoločným menovateľom odklonu od deklarovaných hodnôt a orientácie je služba cudzím, najmä globálnym, čiže prevažne americkým záujmom, záujmom globálneho kapitálu a korporácií a nielen programové, ale aj duchovné a rozumové vyprázdnenie týchto strán, ktoré to vedia, a preto plnia vrecká mediálnym korporáciám, aby sa tieto obsahovo duté subjekty politiky cez PR zapáčili povrchným voličom, ktorí sa nechcú namáhať rozmýšľaním, ale stačí im emocionálny skeč alebo prázdne sľuby či na Slovensku veľmi populárne očiernenie konkurencie difamačnými nálepkami.

Prázdny sud najviac duní

Nejde len o to, že na straníckych sudoch sú úplne iné vinety, neý je deklarovaný obsah v nich, hoci tam žiadny taký nie je. Voliči akosi nechápu pointu slovenského príslovia, že to  „prázdny sud najviac duní“ a extra najviac vo volebnej kampani.

Nuž a týchto vystrašených „duniacich“ (pseudo konzervatívnych – ale platí to aj o opačnej strane) zbabelcov navrhuje Nigel Farage vymeniť a viac nevoliť.

Tu je prepis jeho krátkeho, ale výstižného glosovania situácie  s pomenovaním príčiny rozvratu a aj riešením na záver, ktoré odznelo na The Conservative Political Action Conference (CPAC) v Texase.

Farage: Nie je náhoda, že sa to deje v anglosaskom svete

„Nie je náhoda, že sa to deje v USA, že sa to deje v Kanade, Británii, Austrálii, na Novom Zélande, sú to anglofónne štáty, ktoré dostali tento vírus, horší ako kdekoľvek na svete. Toto je marxistický pokus na zlomenie západnej civilizácie, marxistický pokus zničiť všetko, čím sme. A my budeme proti tomu tvrdo bojovať.

Ale viete, časť problému je na našej strane, že konzervatívne strany a hnutia v našom priestore toto dovolili. V zásade kvôli ich zbabelosti a strachu ľudia nechcú dostávať rôzne odporné mená.

Príliš veľa našich volených zástupcov z údajne konzervatívnych strán, naprieč celým západom, vôbec nie sú skutoční konzervatívci.

My (pozn. Veľká Británia) sme na tom rovnako. Boris Johnson! Zvolený ako konzervatívec, ale rozhodol sa vládnuť ako liberál.

V Austrálii Scott Morrison! Konzervatívny premiér, ktorý uzamkol (pozn. lockdowny) Austráliu najstrašnejším spôsobom. Sotva spravil jedinú konzervatívnu vec –  a samozrejme, že ďalšie voľby prehral.

Z tohto príbehu vypláva poučenie, poučenie je jasné: Keď konzervatívne strany prestanú byť konzervatívne, hádajte, čo sa stane? – Prehrajú voľby! A tu je pre nás príležitosť!“

Aj Slováci budú mať túto príležitosť, dokonca si svoje trápenie môžu skrátiť cez všeľudové hlasovanie o skrátení volebného obdobia „tejtovlády tejtokrajiny“.

A potom treba voliť tých, kde je totožnosť medzi tým, čo hovoria a konajú, respektíve za čo sa stavajú. Lebo prázdnych sudov vo vysokej politike bolo až-až – aj na tzv.konzervatívnej, aj národnej, aj ľudovej, aj liberálnej scéne.

Rafael E. Rafaj