Mýty o medicíne 

Téma zdravia je aktuálna takmer pre každého človeka modernej civilizovanej spoločnosti. Choroba je strašná vec, nikto nechce ochorieť. Po stáročia sa liečitelia a čarodejníci snažili zbaviť ľudí chorôb. V modernej dobe ich štafetu prebrali lekári.

Ale skutočnosť, že napriek „veľkým“ úspechom medicíny choroby dodnes prekvitajú, nás núti správať sa k ľuďom, ktorí sa im stavajú, s veľkou úctou.

Táto úcta k lekárom im dala príležitosť pestovať množstvo mýtov.

…málokto vie čo je zdravie, ale čo je choroba, vie takmer každý.

Naša statočná medicína nedáva modernému človeku predstavu o tom, čo je zdravie.  Žiadna lekárska kniha nedefinuje taký pojem ako „zdravie“. Všetky tieto knihy sú spravidla venované chorobám. O chorobách, ale o zdraví boli napísané milióny zväzkov. Žiadny lekár nevie, čo je zdravie. Prečo by to mal vedieť? Pre lekára je predsa hlavné, aby mal vedomosti o chorobách… práve s nimi prichádza pacient k lekárovi. Zdravie je navyše podľa lekárov abstraktná až nedosiahnuteľná vec.

„Vôbec neexistujú zdraví ľudia“ – to je odpoveď, ktorú vám dá každý lekár. Lekári prijali chorobu ako normálnu.Zdravý človek je podľa ich názoru pacient, ktorého choroby neprekračujú normu a neohrozujú normálne fungovanie organizmu.

To znamená, že ako norma je akceptovaný polochorý človek , ktorého choroby na prvý pohľad nie sú viditeľné. A tento polochorobný stav lekári vyhlásili za „zdravý“.

 Každý jeden z lekárov nájde vo vašom tele nejaké problémy. Keď prejdete všetkými lekármi, zistíte, že vaše telo je plné chorôb.

Ale lekár vám odpovie: „Neexistujú zdraví ľudia. Tu je pre vás recept, potrebné lieky si zaobstarajte v lekárni a dávajte si ich trikrát denne, inak sa čoskoro ocitnete v nemocnici. A z nemocnice odchádzate po vyšetrení len s myšlienkou, že ste beznádejne chorí. Pred vyšetrením ste si však mysleli, že ste zdravý človek.

Koniec koncov, lekári vo všeobecnosti nepotrebujú zdravých ľudí. Čo by sa stalo, keby sa všetci ľudia zrazu prebrali. Potreba lekárov by jednoducho zmizla. O prácu by prišli milióny „pracovníkov“ medicíny. A nie je to len o práci. Lekári by prišli o vysoký spoločenský status, ktorý im spoločnosť dáva.

Sú to predsa „hrdinovia“, napokon „bojovníci s chorobami“, napokon „zachraňujú“ ľudské životy. Preto lekári jednoducho potrebujú chorých ľudí.

Chorý hľadí na lekára s úctou, s nádejou. Chorý človek sa doslova modlí za lekára, preto sa lekár, obklopený chorými ľuďmi, cíti ako keď už nie sám Pán Boh, tak aspoň ako anjel v nebi.

Ukazuje sa teda, že lekári jednoducho potrebujú pacientov , čo znamená, že je pre nich výhodné, že ľudia ochorejú, čo znamená, že bez ohľadu na to, ako veľmi vás lekár lieči, nikdy vás neurobí zdravým.

Nikdy!..

Andrej Pilipovič