Minulosť, budúcnosť a súčasnosť 

 Zhromaždili sa a začali sa hádať, ktorý z nich je pre človeka dôležitejší.

Minulosť vyhlásila: „Ja som pre človeka hlavná vec! Bola som to ja, kto urobil z človeka kým je.

A človek môže robiť len to, čo sa naučil v minulosti. Človek si verí len preto, že je dobrý vo veciach, ktoré robil predtým. A človek miluje tých ľudí, s ktorými mu bolo v minulosti dobre.

 V minulosti sa nič nestane, človek vo svojej minulosti je pokojný a pohodlný, nie ako s tebou, Budúcnosť.

Budúcnosť nesúhlasila s minulosťou a začala namietať: „To nie je pravda! Ak by to tak bolo, človek by nemal žiadne vyhliadky na rozvoj. Každý deň by bol ako ten predchádzajúci. Hlavná vec pre človeka je jeho budúcnosť! Nie je dôležité, čo dokázal v minulosti. Človek bude študovať a učiť sa všetko, čo v budúcnosti potrebuje.

Minulosť a budúcnosť sa medzi sebou dlho hádali, takmer sa pohádali, až kým nezasiahla prítomnosť:

Stratili ste zo zreteľa skutočnosť, že človek má minulosť a budúcnosť len vo svojich myšlienkach. Ty, Minulosť, už nie si. Ty, Budúcnosť, ešte neexistuješ. Som tu len ja – SKUTOČNOSŤ. Človek nežije v minulosti a budúcnosti. Žije len prítomnosťou. Vážte si preto každý nový deň.