Ministerka Šimkovičová reaguje na cirkus pred budovou ministerstva kultúry

Pred budovou Ministerstva kultúry sa konalo zavŕšenie štafetového protestu umelcov, ktorým vyjadrili svoju nespokojnosť s vedením rezortu pod taktovkou ministerky Martiny Šimkovičovej. Dôvodom bol najmä výber riaditeľa Slovenskej národnej galérie, ktorého – podľa zdrojov televízie JOJ – už údajne aj vybrali. Ministerka v reakcii na protest zverejnila svoje stanovisko k „cirkusu“ pred ministerstvom.

Umelci takmer mesiac žiadali transparentné výberové konanie na riaditeľa Slovenskej národnej galérie, ktoré prebieha dnes na ministerstve. “Pred ministerstvom kultúry protest. Hŕstka protestujúcich (pretože viac ich tu naozaj nie je), sa rozložila priamo pred bránou na ministerstvo a blokuje vchod do budovy,” uviedla na sociálnej sieti ministerka s tým, že nikomu sa nebráni protestovať. 

Výberové konanie na riaditeľa SNG má víťaza!

Podľa zdrojov TV JOJ vo výberovom konaní na riaditeľa Slovenskej národnej galérie uspel výtvarník Juraj Králik. Kandidovali proti nemu Nina Vidovencová a Zuzana Danková. Ministerstvo kultúry zatiaľ výsledky oficiálne neoznámilo.

„K výsledkom výberového konania na riaditeľa SNG – ako sme o tom hovorili telefonicky: My zatiaľ informáciou o výsledkoch výberového konania nedisponujeme. Nepoznám pôvod informácie, na ktorú sa odvolávajú niektoré médiá,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Petra Bačinská na otázku TV JOJ.

Teraz môžeme iba sledovať, či náhodou aj Králik nie je tŕňom v oku niektorého z progresívcov, a či budú protesty pokračovať, alebo si protestujúci zase zvolia iné heslo a budú ľudí otravovať s niečím iným. 

Ministerka Šimkovičová reagovala na cirkus pred budovou ministerstva kultúry

Reakciu, ktorú zverejnila ministerka kultúry Martina Šimkovičová na sociálnej sieti Telegram prinášame v plnom znení.

Dnes sme boli opäť svedkami protestu, na ktorom sa zopár vybraných jednotlivcov – ktorí si už dlhodobo privlastňujú slovenskú kultúru – rozhodlo robiť cirkus pred budovou Ministerstva kultúry. Tí istí ľudia, ktorí roky čerpali verejné financie, rozdeľovali si granty medzi sebou a šikanovali každého, kto nepatril do ich uzavretého kruhu, dnes kričia o cenzúre a neslobode.

Chcem sa vyjadriť úplne jasne: žiadna cenzúra na Slovensku v kultúre neexistuje. Ak o nej máte nejaký dôkaz, sem s ním. Na ten už čakáme od začiatku nášho funkčného obdobia.

Čo však existuje a hlavne by existovať malo, je poriadok. A o ten sa tu snažíme. Táto vláda sa rozhodla podporovať aj iné projekty a nie len tie, istých skupín, ktoré si urobili z fondov a z peňazí štátu bankomat. 

Dnes zaznelo množstvo zavádzajúcich informácií, aspoň niektoré chcem uviesť na pravú mieru:

Výber riaditeľa SNG prebieha transparentne. Každý kandidát mal možnosť predstaviť svoju víziu, do výberového konania sa mohol prihlásiť ktokoľvek. To, že niektorí by chceli diktovať, kto má byť riaditeľom a kričia iba preto, že si nemôžu sami vybrať svojho človeka, je ich problém, nie problém systému.

Reštrukturalizácia v SNG bola nevyhnutná. Staré vedenie galérie má na rováši obrovské manažérske zlyhania, ktoré vyústili až do trestných oznámení. Podľa všetkého došlo k obrovským finančným únikom, o všetkom však rozhodnú súdy. Tvrdenia o rušení výstav či „vyhadzovaní“ ľudí z galérií kvôli orientácii sú výmysly. Tí, ktorí ich šíria, sa snažia len budovať vlastný obraz obetí. V skutočnosti ide o skupinu, ktorá nevie zniesť, že už nemá výsadné postavenie.

LGBT a queer projekty nie sú diskriminované. Jednoducho platí to, čo platí pre každého iného: žiadna skupina nemá nárok na automatickú podporu. Ak projekt nie je kvalitný, nebude podporený – bez ohľadu na to, kto ho podáva. Alebo si tu niekto myslí, že keď sa označí nálepkou “inkluzívny”, má nárok na peniaze bez posudzovania?

Protesty hovoria o údajnej šikane, kolapse fondov či ohrození diel. To sú výmysly a manipulácie

Ani jedno oficiálne vyšetrovanie nepotvrdilo šikanu, žiadne umelecké dielo nebolo poškodené. Fond na podporu umenia aj Audiovizuálny fond fungujú, aj keď s dôslednou kontrolou, ktorú si občania tohto štátu zaslúžia.

Dnes zaznelo aj toto: „Premiér úmyselne zabúda na obete vojny, ktoré „sa dejú“ v nasej susedskej krajine. Premiér ignoruje fakt, že súčasťou agresie je…  pán premiér, vy podporujete tých, ktorí stláčajú spúšť a strieľajú z dela…“ A vraj tu máme vzostup nacizmu a fašizmu a je otázkou času, kedy sa začne verejne hajlovat aj u nás.

Tak ja neviem… ale jediný verejne pôsobiaci človek, ktorý hajloval, o čom exituje aj dôkaz, je Michal Sabo z Progresívneho Slovenska. A tie reči o fašizme a neonacizme v súvislosti s premiérom… ale ignorujúce fakt, že práve na Ukrajine je obrovským problémom vzmáhajúci sa fašizmus a neonacizmus, to je už asi naozaj iba vtipom rečníkov. Samotní aktivisti zabúdajú na svoje vlastné činy?

Ja očakávam slušnosť a vecnú diskusiu

Ale ak niekto na verejnom zhromaždení kričí, že “nás sa máte báť”, alebo vyzýva k prevracaniu stolov ako Ježiš v chráme – to už nie je protest, to je fanatizmus. A ja sa nenechám zastrašiť.

Slovensko si zaslúži kultúru, ktorá je pre všetkých, nie len pre skupinku privilegovaných, ktorá si už zvykla, že hrá v kultúre prím. Kultúru, ktorá si ctí Slovensko a cíti so svojím národom. V kultúre by mali byť len tieto kritériá: odbornosť, kvalita a služba verejnosti.

Na záver trošku z toho, čo pobavilo. Vraj: „Sme ohlušujúci a je nás počuť, čo je skvelé!“ Fotografie z dnešného protestu ste už asi videli, takže to nebudem komentovať. A to, že si tam organizátori púšťali hluk a piskot z reproduktorov, som už dnes spomínala.

Dopočula som sa aj toto: „Umenie nebude ticho“. Výborne. Nech nie je. Ale ani my nebudeme ticho – keď ide o ochranu verejných financií, hodnôt a dôstojnosti tejto krajiny.

hlavnydennik.sk