Minister Taraba prehovoril! Ak nedôjde v lesoch k zmene, tragédie budú pribúdať

Ak nepríde k akútnej sanácii vyschnutých a chorľavých lesov, tragédie ako sa udiala vo štvrtok (11. 7.) v Tatrách budú pribúdať. Na sociálnej sieti to skonštatoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v súvislosti s udalosťou, ku ktorej došlo v Monkovej doline. Podľa iniciatívy My sme les neexistuje dôkaz, že by aktívny manažment dokázal podobnej tragédii zabrániť.

Tatry majú podľa Tarabu abnormálne veľké plochy umierajúcich lesov. Tvrdí, že keď bol ministrom László Sólymos prestala sa robiť aktívna sanácia chorých lesov. „Čím viac lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch, tým viac suchých stromov, ktoré nezadŕžajú vodu, tým slabší koreňový systém, tým väčšia erózia, tým väčšie teplo, a to aj v lesoch, a tým rýchlejší spád vody, ak sa zjaví,“ povedal šéf envirorezortu.

Dodal, že štáty, kde počúvajú odborníkov, už dávno nahrádzajú chradnúce smrekové monokultúry živými zmiešanými lesmi. V tejto súvislosti spomenul Českú republiku.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa na sociálnej sieti zverejnil video o tom, že tragédiu v Monkovej doline dokumentuje priamo v teréne so Správou Tatranského národného parku. Hovorí, že voda prerazila cez odumretú veľkú plochu lesa. „Hmotu odumretého dreva naplavilo, nabralo, spravila sa hrádza a pod ťarchou toho materiálu následne došlo k pretrhnutiu a celá masa zbehla dole. To boli tony materiálu,“ opísal. Kuffa zároveň poukázal na to, že protierózna vodozádržná funkcia funguje v živých lesoch.

Na vyjadrenia predstaviteľov envirorezortu zareagovala opozičná poslankyňa parlamentu Tamara Stohlová (PS). Podľa nej vôbec neskrývajú svoju túžbu ťažiť v národných parkoch a zneužívajú na to ľudské nešťastie. „Schopnosť zadržiavať vodu je na kalamitných územiach ponechaných bez zásahu vyššia ako pri aktívnom zásahu, ktorého výsledkom sú zhutnené holiny. Po tých voda okamžite stečie,“ uviedla Stohlová s tým, že klimatická zmena prináša extrémy počasia, s ktorými si žiaden ekosystém nemusí poradiť.

Vedenie ministerstva začalo podľa My sme les tragédiu zneužívať na obhajovanie ťažby v chránených územiach. Považuje to za neprípustné. Taraba podľa Ondreja Kameniara z iniciatívy téme nerozumie a chýbajú mu základy z ekológie lesa. Tvrdí, že alternatívou k bezzásahu s mozaikou suchých a živých stromov by bolo rúbanisko bez stromov a živých koreňových systémov rozbrázdené cestami. „Takto zničené svahy z hľadiska erózie predstavuje ešte násobne väčšie riziko ako bezzásahový les s nejakými suchými stromami,“ podotkol Kameniar.

Režim žiadnych alebo minimálnych zásahov predpísali podľa Kameniara na strmých svahoch vo vysokých nadmorských výškach aj lesníci. „Túto prax potvrdzujú aj súčasné vedecké poznatky: lesy bez zásahov človeka sú lepšie v ochrane pôdy pred eróziou, v zadržiavaní vody aj v ochrane biodiverzity,“ skonštatoval.

Kameniar priblížil, že podobným situáciám sa v strmom a nestabilnom horskom teréne úplne vyhnúť nedá a to bez ohľadu na druh manažmentu. Ich frekvencia a závažnosť môže byť zvyšovaná klimatickou zmenou, ktorá spôsobuje častejšie a silnejšie prívalové zrážky zodpovedné za zosuvy, dodal.

Tragická udalosť v Monkovej doline si vyžiadala dva ľudské životy a štyroch zranených. Ľudia zostali po zásahu vodnej lavíny zakliesnení v prístrešku. V oblasti bola vyhlásená mimoriadna situácia. V prístrešku sa nachádzalo 16 osôb.

/ hlavnydennik.sk /