Menšinová vláda? Pre Naďa tiež riešenie, pre politológa politická hra

Vďaka hnutiu Sme rodina dostala vládna koalícia týždeň navyše. Predsedníctvo hnutia Borisa Kollára sa totiž stretne spolu s poslancami na budúci týždeň, aby sa rozhodli, ako sa postavia ku koaličnej kríze. Jeho partneri však čas nevyužívajú na aké-také urovnanie sporov. Naopak, spory sa prehlbujú a v hre je dokonca aj menšinová vláda.

Stranám Za ľudí a SaS v prvom rade prekáža komunikácia premiéra, riadenie krajiny cez statusy. Vicepremiér Richard Sulík (SaS) otvorene hovorí, že Igor Matovič nezvláda exekutívu krajiny, „nedorástol na funkciu“.

Spory medzi Sulíkom a Matovičom trvajú mesiace. Najmä premiér sa často nelichotivo vyjadroval na adresu svojho koaličného partnera a posielal ho „kopať hroby“, obvinil ho zo smrti vyše štyritisíc ľudí. Dôvodom je nenakúpenie antigénových testov v decembri, čo podľa Matoviča spôsobilo priam explóziu infikovaných koronavírusom, zvýšilo úmrtnosť a predĺžilo opatrenia, núdzový stav a zákaz vychádzania.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) sa premiérovi ostrejšie po prvý raz postavila v polovici januára. Prekážalo jej, že aj deti do pätnásť rokov potrebujú negatívny test, ak chcú ísť na vychádzku do prírody. Tá prešla, no ak by deti chceli ísť do školy, tak test potrebujú od druhého stupňa základnej školy.

Kauza Sputnik V

Zhoršujúce sa čísla, únava z opatrení, neustále sa predlžujúci núdzový stav a zákaz vychádzania. Vládne poslanecké kluby naznačili, že parlament nebude už len tak ľahko súhlasiť s predĺžením núdzového stavu. A prišlo prvenstvo – Slovensko má najviac obetí na ochorenie COVID-19 na milión obyvateľov. A toto prvenstvo krajine patrí už päť týždňov.

Vtedy premiér prišiel s myšlienkou, že Slovensko kúpi zatiaľ neregistrovanú vakcínu Sputnik V. Dal ju doviezť vojenskými lietadlami a spolu s ministrom zdravotníctva Markom Krajčím (OĽaNO) mali tlačovú besedu pred bruchom lietadla, v ktorom bola vakcína.

Napriek tomu, že Sputnik V nemá podmienečnú registráciu Európskou liekovou agentúrou ako iné látky na potlačenie koronavírusu, Krajčí vyhlásil, že už možno koncom budúceho týždňa sa bude očkovať.

A koaličná kríza sa začala. Za ľudí a SaS zvolali svoje najvyššie orgány a položili na stôl otázku rekonštrukcie vlády. Aj s výmenou premiéra.

Remišová aj Sulík zdôrazňujú, že nechcú nové parlamentné voľby. Veď tie boli len pred rokom. „Hovoríme o rekonštrukcii vlády na pôdoryse výsledkov parlamentných volieb,“ vyhlásila Remišová.

Z radov OĽaNO sa začali šíriť klebety, že post premiéra by už nemusel pripadnúť víťaznému hnutiu. To však pre agentúru TASR vyvrátil Martin Strižinec, hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej. „Nová vláda by teda vznikla na pôdoryse tejto koalície. O tom, že toto slovo platí, nemusí v koalícii nikto pochybovať,“ uviedol.

Menšinová vláda a fašisti

Koaličná kríza sa môže skončiť rôznymi scenármi. Jeden z nich hovorí, že z koalície odídu dve najmenšie strany – SaS a Za ľudí. V tom prípade by partnerstvo OĽaNO a Sme rodina malo v parlamente 70 mandátov.

Túto možnosť pripustil minister obrany Jaroslav Naď. Pritom práve o ňom, prípadne o ministrovi financií Eduardovi Hegerovi alebo podpredsedovi Národnej rady za OĽaNO Gáborovi Grendelovi sa hovorí ako o možných nástupcoch Matoviča.

Remišová vzápätí Naďovi pripomenula, že v tom prípade by sa musela menšinová vláda uchádzať o podporu „fašistickej strany“ v parlamente.

Naď odpovedal na sociálnej sieti. „Veronika a priatelia zo Za ľudí, nenechajte sa zlákať falošnou piesňou tých, ktorí chcú povaliť (ďalšiu) vládu,“ prihovoril sa koaličnému partnerovi. „Akurát sa nám rozhodol predseda SaS rozbiť ďalšiu vládu, ktorej sa stal súčasťou, a na moje obrovské prekvapenie mu na túto hru skočili aj niektorí ďalší jedinci v koalícii. Teraz to Sulík hádže celé v zákulisí na Veroniku, že to celé chce rozbiť ona… Ach…“ pokračoval Naď.

Pripomenul, ak sa „dvaja najmenší koaliční partneri rozhodnú, že chcú silou-mocou odísť“, OĽaNO to bude akceptovať a ohradil sa proti podpore fašistov.

Politická hra

Politológ Michal Cirner považuje Naďove výroky len za súčasť politickej hry. „Sám dobre vie, že to zďaleka nie je také jednoduché. Vždy, keď by chcela Národná rada nájsť väčšinu na to, aby prechádzali uznesenia a zákony, nastal by problém, keďže je na to potrebných 76 poslancov. OĽaNO a Sme rodina by v takom prípade museli rokovať. A to buď so svojimi bývalými koaličnými partnermi, alebo s inými opozičnými poslancami Smeru, ĽS NS alebo s nezaradenými poslancami Hlasu,“ upozorňuje Cirner.

Podľa neho by sa tak pred každým vážnejším hlasovaním museli realizovať separátne rokovania, kde by platil princíp „niečo za niečo“. „Na Slovensku máme skúsenosť s menšinovou vládou, keď vo svojom druhom volebnom období takto chvíľu vládol premiér Mikuláš Dzurinda. Spôsobovalo to veľké podozrenia z korupcie a intríg medzi poslancami koalície a opozície, keďže poslanci, ktorí boli ochotní spolupracovať, mali rôzne politické požiadavky,“ spomína Cirner.

Menšinové vládnutie je podľa neho oveľa ťažšie, pomalšie a stresujúcejšie. „Viedlo by to k väčšiemu lobingu, veľa síl by vládne strany museli dávať do rokovania s inými subjektmi. Nedá sa vylúčiť ani finančné podplácanie poslancov. Bolo by to omnoho zložitejšie ako v normálnej väčšinovej koalícii, kde funguje koaličná zmluva,“ upozorňuje.

Preto je tento scenár podľa neho nepravdepodobný. „Domnievam sa, že ak by aj prišlo k menšinovej vláde, tak či tak by dlho nevydržala a skôr či neskôr by došlo k predčasným voľbám,“ odhaduje Cirner.

Autori: Lívia Černická, Tomáš Andrejčák

Zdroj: PRAVDA