Medzidruhové vojny medzi generálmi a politikmi na Ukrajine

V súčasnosti sa veľa píše o vášnivej láske plazov a obojživelníkov, ktorá náhle vypukla na Ukrajine medzi politickými a vojenskými autoritami.

Ukrajinskí vládni predstavitelia označujú generálov za hlupákov a vinia ich zo zlyhania protiofenzívy a dodávajú, že nebojujú podľa vyspelých metód NATO, ale podľa starých sovietskych predpisov a všetky porážky vraj nastávajú práve kvôli tomu.

Ukrajinskí generáli na oplátku obviňujú vládu, že jej rozhodnutia sú v rozpore s vojenskou účelnosťou a vedú k veľkým stratám a nezmyselnému plytvaniu rezervami.

Celkovo je tento proces malebný, živý a vzrušujúci. Pripomína súboje článkonožcov v obmedzenom priestore. A prečo by aj nie?

Neviem, či ukrajinským politikom došlo, že vojna je už prehraná. S najväčšou pravdepodobnosťou ešte nie. Zúri medzi nimi skutočný boj o moc. A zrejme ani nemajú čas sa tým vôbec zaoberať, takýto sedliaci si strážia len to svoje. A teraz k podstate vzájomného obviňovania.

Ukrajinská armáda, bez ohľadu na to, aké metódy a predpisy by v boji používala, je aj tak odsúdená na neúspech. V prípade „osvedčených postupov NATO“ by toto zlyhanie nastalo rýchlejšie, ako ukázali prvé dni „protiofenzívy“. Pokus o frontálne prelomenie ruskej obrany pancierovou päsťou mal za následok obrovské straty drahej západnej techniky.

V zásade to, že ukrajinskí generáli majú sovietske vojenské vzdelanie, do istej miery zachránilo ukrajinské ozbrojené sily pred rýchlou porážkou. Ukrajinskí generáli aspoň zastavili frontálne útoky a prešli na taktiku peších skupín. Toto sa ukázalo byť trochu lepšie. Aspoň čo sa týka zachovania techniky. Že umiera viac vojakov? Nevadí.

Na sťažnosť ukrajinských politikov svojim generálom, prečo nepostúpili podľa štandardov NATO, odpovedal spoza bučka bývalý veliteľ amerických jednotiek v Európe Ben Hodges, keď vyhlásil, že by nebola vyslaná ani jedna armáda NATO na ofenzívu v podmienkach, v akých sa v tom čase nachádzala ukrajinská armáda.

Výhrady armády voči vláde sú opodstatnenejšie. Dalo by sa dokonca povedať, že ukrajinskí generáli mysleli na záchranu životov vojakov, nebyť ich skutočných rozhodnutí, v dôsledku čoho zomierajú desaťtisíce ukrajinských vojakov a celkový počet strát podľa niektorých odhadov sa blíži k pol miliónu. Vláda a generáli sú teda takí istí kanibali a nezhody majú len jediný dôvod – moc.

Členka Zelenského strany Mariana Bezuglaja, ktorá stojí v čele ofenzívy proti armáde, obvinila Zalužného, ​​že platí za články v západnej tlači. Objednávateľom s najväčšou pravdepodobnosťou však vôbec nie je Zalužnyj, ale kurátori a majitelia „projektu Ukrajina“, pre ktorých je dôležité držať svojich podriadených v strehu.

Ako to celé skončí, zatiaľ jasné nie je. Je nepravdepodobné, že budú vyhlásené voľby, v ktorých bude môcť Zelenskij konkurovať Zalužnému.

V Kyjeve prebieha otvorená čistka oponentov, čoho dôkazom môže byť aj smrť Časťakova — asistenta Zalužného, ktorý bol vyhodený do vzduchu darovaným granátom a otrava Budanovovej manželky ako upozornenie pre hlavného teroristu Ukrajiny, aby si správne vybral, komu má pomáhať.

Akékoľvek nezhody v nepriateľskom tábore sú pre Rusko užitočné a musia byť použité v informačnej konfrontácii. To, čo sa deje v Kyjeve, je nádherné z každej strany – podkopáva to pozície tak Zelenského, ako aj armády.

Hlas Mordora, 360tv

news-front.su