Mediálna kolaborácia pri deštrukcii právneho štátu

Kolaborant je osoba spolupracujúca s okupačnou mocou, prípadne s politickým uzurpátorom proti záujmom vlastnej krajiny. S kolaborantmi mali naši predkovia veľa skúseností začiatkom štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia. Kolaboranti držali pri moci nedemokratické – či už boľševické alebo fašistické režimy. Kolaboranti využívali spriaznenosť s diktátorským režimom a mali často status osôb, stojacich mimo mantinelov zákona.

Iba na pripomenutie – k vojnovým rokom sa vari vracať netreba a hviezdou ďalšieho desaťročia bol Karol Bacílek. V rokoch 1952 – 1953 bol ministrom národnej bezpečnosti, neskôr prvým tajomníkom ÚV KSS. Aktívne sa podieľal na nezákonnostiach a politických procesoch v päťdesiatych rokoch. Slúžil režimu prepitého stolára vo funkcii prezidenta – Klementa Gottwalda. Dnes máme jedného dobre situovaného advokáta vo vplyvnej prokurátorskej funkcii, formálne ide o „bývalého“ člena strany či hnutia či sústrania strán formálne iba bývalého premiéra s plagiovaným diplomom. Podobnosť čiste náhodná. Ak človek bez zábran ustanoví z pozície najvplyvnejšej funkcie v štáte do najvyššej funkcie v systéme spravodlivosti človeka bez zábran, vždy to dopadne rovnako, bez ohľadu na roky. Každý Gottwald má svojho Bacílka, dá sa povedať. A každý Bacílek sa svojmu Gottwaldovi odvďačuje nadprácou.

Aj tu je Fico, aj tam je hier

Bacílkovci mali okolo seba vždy svoje podržtažkovské nuly. Bez ohľadu na epochy dejín. Stačí dobre motivovať a nuly sa idú pretrhnúť od nadpráce. Od udavačstva. „Aj tu je hier“, ..aj tam je hier“ hovorí nadšene skvelý, ak nie geniálny herec Julo Vašek gestapáckemu dôstojníkovi, keď udával domy, v ktorých žili rodiny partizánov. Samozrejme, vo filme. Podobný film sa odohráva pred našimi očami aj v týchto časoch. „aj tu je Fico“, …aj tam je Fico“. Kto neudáva Fica, ide proti nám. „Kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“. Aké budovateľské, aké priehľadne boľševické a aké, takmer fašistické.

Budovateľské heslá, zopakujme si ich

Igor Matovič a Daniel Lipšic – náš vzor. Protificovci všetkých krajín, spojte sa! S Igorom Matovičom a Danielom Lipšicom na večné časy a nikdy inak! Úlohy OĽaNO splníme! Udavačstvom k lepším zajtrajškom! Nech žije a prekvitá večné a nerozborné priateľstvo Igora Matoviča a Daniela Lipšica! Nech žije marxizmus-leninizmus, nepremožiteľná zbraň liberálov celého sveta! Komunizmus – náš zajtrajšok. Vpred za ďalšie úspechy pri budovaní vyspelej nezákonnej spoločnosti! Leninskou cestou k ďalšiemu rozvoju našej vlasti! NATO – nezdolná záštita pokojného budovania a strážkyne mieru.Všetky sily Strany a ľudu na splnenie programu OĽaNO! (A jeho vodcu.) To pre osvieženie pamäte. Budovateľské heslá diktátorských režimov je naozaj veľmi ľahké aktualizovať.

Pinochet a jeho sluhovia

Donedávna bolo ešte zábavné, dnes však už šialené sledovať, ako sa médiá samozvaného hlavného prúdu vydávajú na cestu prokurátorov sudcov a katov v jednej osobe, a to aj za cenu flagrantného porušovania zákonov, stále platných v Slovenskej republike. Ich tupo sa tváriace „tváre“ navonok budia dojem, že im nie je jasné, v čom porušujú zákon. Pritom každý vie, že to dobre vedia. A že porušujú právo v mene akýchsi strážcov práva. Nielen že si to nenechajú vysvetliť, oni odmietajú dať si to vysvetliť. Preto je na čase, aby im to vysvetlili tí, ktorí na zákonnosť v našom štáte majú dohliadať takpovediac už z popisu ich práce.

Zločinecká skupina

Doteraz vo mne prevládal skôr názor, že ide o akúsi mediálnu epidémiu – mdloby, prichádzajúce so zákonom. Neskôr som si myslel, že ide o trestnú činnosť zúfalcov. Ale dnes Robert Fico na tlačovke spomenul zločineckú skupinu a to už je vážne konštatovanie. Vôbec nemám dôvod pochybovať o tom, čo povie právnik, znalec trestného práva. Skôr sa desím toho, že to môže byť fakt.

Právo na informácie na Slovensku – fikcia

Nie som volič strany Roberta Fica. Nie, ešte nie. Nevylučujem, že budem. Ak sa médiá hlavného prúdu budú naďalej beztrestne správať tak, ako sa správajú. Vždy som mal rád vzdor. Ale vždy budem stáť na strane šikanovaných, nespravodlivo osočovaných, bezdôvodne – a aj za pomoci konfliktov so zákonom – označovaných za páchateľov trestnej činnosti. Lebo o tom je kódex novinára Európskej únie, vydaný v Bruseli. A o mnohom inom, sľubujem, čoskoro ho tu rozoberiem. Podrobne. Ozaj – občan má z médií právo na informácie – píše sa v našej ústave. O politike z médií tam nie je ani slovo.

Ivan Brožík

hlavný denník