Matovičov desivý matrix pažravo hltá demokraciu a všetky jej atribúty na Slovensku

JUDr. Ján Čarnogurský bol ako jeden z členov takzvanej „Bratislavskej päťky“ vo väzení boľševického režimu viac ako tri mesiace. Pustili ho až 25. novembra 1989. „Keď sme si večer v cele otvorili okno, (spomína JUDr. Ján Čarnogurský) počuli sme skandovanie na Námestí SNP. Vtedy som to však nevedel úplne precítiť – tých ľudí som nevidel, správy sme pozerať nemohli a noviny boli ešte dosť opatrné. Ale bolo mi jasné, že režim sa rúca.“

Doktor Čarnogurský sa vtedy pomýlil. Režim sa síce začal rúcať, ale doteraz sa nikdy nezrútil. Naopak, posledné mesiace sa opevnil vo svojich pozíciách ako ešte nikdy a žiaden pred ním. A Čarnogurský si od Matovičovej polície preberá predvolanie na výsluch vo veci vyjadrenia svojho názoru. Je  6. 11. 2021. Je 32 rokov po tom, čo vyslovil predchádzajúci citát.

Za názor pred vyšetrovateľa

Slovensko si uzurpovala Matovičova diktatúra. A jej úslužné kreatúry bez kúska cti, bez chrbtice, bez názoru. Aj mediálne. Sluhovia moci. Vykonávatelia vôle šialencov. Čím sa tentoraz previnil doktor Čarnogurský? Tým, že prejavil verejne svoj názor na bilbordoch. Zverejnil vetu, že Slovensko si neželá vojnu s Ruskom. Má sa dostaviť na políciu a vysvetľovať, čo si to dovolil. Je predvečer Novembra 89, 32 rokov PO. Slovensko si sprivatizoval Matovič. A jeho družina.

Náhoda – keď sa dejú zázraky, ktoré poburujú

Česká televízia práve v tejto chvíli (keď vzniká komentár) vysiela v rámci nadchádzajúcej spomienky na Novembrové udalosti film Biela pani. Na poviedku Karla Michala ho nakrútil režisér Zdeněk Podskalský st. V dedine Komonice, ležiacej pod rovnomenným hradom, dôjde k zázraku. Krásna Perchta zvaná Biela pani Komonická vystúpi jedného dňa z obrazu, vyhovie prosbám starej Blažkovej a zariadi jej v chalupe vodovod.

Život v dedine je hore nohami. Predseda MNV a jeho tajomník sa vzájomne podozrievajú z páčivej politiky voči občanom, do dediny je vypravená osobitná komisia z ministerstva. Na hradbách sa objaví aj iná Biela pani, servírka Andula, ktorú tam poslal v kostýme z divadelnej hry tajomník, aby sa pomstil predsedovi. Komisia je ale svedkom skutočného vystúpenia Perchty z obrazu, a pretože sa nehodí, aby nedostatky v práci riešili zázraky nejakého ducha, delegácia z Prahy obraz ukradne a odvezie ho do depozitára. Most, ktorý mala ešte Biela pani postaviť, tak nad riekou chýba, aj keď oslava je už naplánovaná a musí sa konať. Za zvukov hudby sa občania vrhnú do vody v mieste, kde mal most stáť, a plávajú. Len Biela pani sa nedá spútať, prejde mrežami a ide ďalej… Drž hubu a plav!

Drž hubu a plav…

Úplne dokonalý opis Orwellovho doublethinku. Vykreslenie spôsobu myslenia nevyhnutného na udržanie sa vo vedúcej funkcii.
Znásilnenie spoločnosti totalitnou mocou je snáď najlepšie vidieť práve na tejto politicko-sociálnej alegorickej satire… Všetko to relativizovanie a prekrúcanie skutočnosti, pravdy, slov, ich významu… Všetko to klišé o budovaní a pravde a čistení a moralizovanie v kontexte reálneho amorálneho života.

Cenzúra a výsluchy

Mainstrem zatvára ústa jednému z najsilnejších predstaviteľov opozície, Robertovi Ficovi. Matovičova polícia si predvoláva symbol Novembra 89 na výsluch. Obaja sa dopustili názoru. Opakujem, je 32 rokov PO. Slovensko sa utápa v tme despotizmu moci a jej mediálnych sluhov. Ako v Nekonečnom príbehu tu všetko systematicky požiera Ničota. Už len čakať, až ako v Nrekonečnom príbehu odtiaľto začnú utekať už aj kamene.

Šialený matrix

Despotizmus prapodivnej subkultúry a dokaličeného sveta hodnôt. Svet, v ktorom inteligencia a pravda chodia  ruka v ruke po kanáloch, lebo akonáhle vystrčia hlavu vyššie ako smú, režim a jeho poskokovia im ju odtnú. Svet amorálnych moralistov, špinavých čističov a bojovníkov „proti mafii“ tými najodpornejšími mafiánskymi metódami. Vitajte na Slovensku v roku 2021, pár dní pred výročím „Zamatovej“. Už chápete, že to bol boľševický prevrat? Alebo ešte stále nie? Ak nie, potom všetci fakt radšej utekajme, kým máme kade!

P.S. „Ja chcem do blázinca, Ježišikriste, ja chcem medzi normálnych ľudí…“ Zaznieva práve zúfalé zvolanie hlavnej postavy filmu Biela pani.

Ivan Brožík

Zdroj: hlavnydennik