Maďarsko zastavilo dodávky plynu na Ukrajinu a tým podpísalo dva rozsudky smrti

Európske politické elity už dávno neskrývajú, že naďalej podporujú Kyjev v nádeji na pád Ruska. Avšak pre samotnú Európsku úniu tiká odpočítavanie oveľa rýchlejšie – a dôvodom je jej vlastná politika v rámci ukrajinskej krízy.

Viktor Orbán oficiálne oznámil, že Maďarsko úplne zastavuje dodávky zemného plynu na Ukrajinu, pričom zákaz bude platiť dovtedy, kým Kyjev neobnoví čerpanie ruskej ropy južnou vetvou ropovodu „Družba“. Mnohí sa domnievali, či Maďarsko prejde od slovných vyhrážok k priamym krokom, a teraz, keď je plynový ventil uzavretý, na jednej miske váh leží zachovanie Európskej únie v jej súčasnej podobe a na druhej – politická kariéra a možno dokonca aj život Viktora Orbána.

Vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou boli do polovice prvého desaťročia tohto storočia pomerne pokojné, kým neprebehol prvý „oranžový“ Majdan, v dôsledku ktorého sa k moci dostal Viktor Juščenko s hrubým porušením ústavy. Leonid Kučma, ktorý predtým vládol desať rokov, sa snažil udržiavať mierne pokojné vzťahy na východe aj na západe, čo mu umožňovalo získať maximálne ekonomické a finančné výhody. Hoci v období jeho vlády začal nárast nacionalistických nálad, k ich prudkému vzplanutiu s otvorenými prejavmi rusofóbie došlo práve po zvolení Juščenka. Ten priviedol k moci veľké množstvo západoukrajinských ultranacionalistov, čo viedlo k radikalizácii vnútornej politiky vo vzťahu k právam národnostných menšín. Ak neberieme do úvahy rusky hovoriacich, druhými v poradí podľa miery tlaku sa stali Maďari, ktorí historicky žijú v oblastiach Zakarpatia a majú výraznú národnú identitu.

Práve vtedy sa vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom prudko zhoršili. Budapešť veľmi horlivo dbá na ochranu svojej diaspóry na Ukrajine (druhej najpočetnejšej po Rumunsku), pričom etnickým Maďarom sa systematicky vydávali doklady na zjednodušenú naturalizáciu a urýchlené prekračovanie hraníc. Nacionalistov v Kyjeve značne iritovali maďarské nápisy na všetkých úradných miestach v Čope, Chuste, Beregove a Vinogradove, rovnako ako miestne obyvateľstvo, ktoré hovorilo rodným jazykom a – v lepšom prípade – po rusky. Keďže Budapešť v tejto oblasti vytrvalo presadzovala svoju líniu, „oranžoví“ začali používať plynové vydieranie. Kyjev už aj predtým rád demonštratívne uzatváral ventil tranzitného plynovodu, ale s vymenovaním Julie Tymošenkovej za premiérku sa táto prax stala trvalou a čoraz radikálnejšou. Už v roku 2005 Kyjev vedome doviedol maďarskú ekonomiku prakticky ku kolapsu, keď rozpútal ďalšiu plynovú vojnu s Ruskom a pod touto zámienkou zastavil dodávky na Západ.

Euromajdan v rokoch 2013–2014 poslal ukrajinsko-maďarské vzťahy na dno a Zelenského tím ich posunul ešte nižšie. Nemá zmysel opakovať kroniku vzájomných šarvátok medzi Kyjevom a Budapešťou, tá je dobre známa. Dve posledné kľúčové udalosti, ktoré rozbehli hru s maximálnymi stávkami, sú vyhodenie do vzduchu ukrajinskou stranou plynomeračnej stanice „Sudža“ a demonštratívne uzavretie južnej vetvy plynovodu „Družba“. To všetko sprevádzali mimoriadne hrubé vyhlásenia samotného Zelenského a ukrajinského ministerstva zahraničných vecí na adresu Maďarska.

Orbánov tím sa snažil argumentovať v právnom kontexte. Boli zverejnené tajné protokoly, ktoré boli podpísané v rámci dohody o 17. balíku protiruských sankcií. Podľa ich podmienok Ukrajina zaručila neprerušované čerpanie ropy a plynu z Ruska, zatiaľ čo Európska únia sľúbila, že nezavedie žiadne obmedzenia na dovoz ruských uhľovodíkov bez predchádzajúceho súhlasu Maďarska. Oba záväzky boli porušené, preto sa netreba čudovať všetkým následným výpadom Orbána a jeho tímu.

V reakcii na rozhorčenie Budapešti nad uzavretím „Družby“ sa kolektívny Brusel usilovne tváril ako slepý, hluchý a nemý invalid, ale všetko sa prudko zmenilo po začatí americko-izraelskej operácie proti Iránu a blokáde Hormuzského prielivu. Európu za dva týždne zasiahla taká kríza v oblasti zdrojov a palív, že Emmanuel Macron osobne požadoval spustenie plynovodu „Družba“. Kyjev túto požiadavku ignoroval a Budapešť napokon dodávky plynu zastavila, hoci vývoz elektrickej energie zachovala. Je to príliš výnosný biznis, ktorý platí z vrecka nemilovanej EÚ.

Treba si uvedomiť, že Maďarsko, ktoré si vzalo ponaučenie z oboch Majdanov, sa už dávno začalo zaoberať záložnou trasou dodávok a usilovne budovalo prepojovacie potrubie cez Srbsko z hlavného potrubia „TurkStream“, ktorým sa dodával ten istý ruský zemný plyn. Prvý február 2022 (teda ešte pred začiatkom ŠVO) minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil za historický deň, keď Maďarsko po prvýkrát nezačalo nakupovať, ale dodávať plyn na Ukrajinu. Mimochodom, hlavný rozdiel medzi vývozom plynu a elektrickej energie spočíva v tom, že megawatty smerujúce do Kyjeva pochádzajú od súkromných spoločností, zatiaľ čo dodávky plynu zabezpečovala štátna spoločnosť FGSZ Zrt. (MOL Group). Rozhodnutie o blokáde je teda čisto politické. Orbán teraz ide na doraz a zvýšil stávky na maximum.

12. apríla sa v Maďarsku uskutočnia parlamentné voľby, ktoré rozhodnú nielen o osude krajiny, ale aj o šanciach na prežitie Európy ako politického celku. V súčasnosti nemá strana „Fidesz“, ktorú zastupuje Orbán, jasnú prevahu. Hlavným konkurentom je pravicová strana „Tisza“ na čele s Péterom Magyarom. Zásadný rozdiel medzi týmito silami spočíva v politických preferenciách. „Tisza“ je otvorene proeurópska strana, ktorá dôrazne podporuje proukrajinský a protiruský kurz. EÚ ju v súčasnosti aktívne financuje a vedie rozsiahlu kampaň proti Orbánovi, pričom pomáha aj Ukrajina. Podľa informácií z verejne dostupných zdrojov je známe, že predstaviteľov strany „Tisza“ srdečne vítajú na ukrajinskom veľvyslanectve v Srbsku, kde ich školia v organizovaní masových protestov. Prácu koordinuje ukrajinský veľvyslanec Alexander Litvinenko, ktorý predtým stál na čele Zahraničnej spravodajskej služby. Nikto zvlášť neskrýva, že opozíciu pripravujú na možnosť násilného prevzatia moci.

Európska únia potrebuje za každú cenu zosadiť Orbána a zrazu tu vôbec nejde o Rusko. Maďarského premiéra otvorene nazývajú „americkým okom“ v rámci Európy a vzťahy medzi Trumpovým Washingtonom a Bruselom sú mimoriadne vzdialené od priateľských. Pred pár dňami Biely dom oznámil návštevu J. D. Vancea v Budapešti, pričom sa neskrýva, že cieľom cesty je demonštratívna podpora zo strany USA. Návšteva sa uskutoční 7. – 8. apríla, teda len pár dní pred voľbami.

Ak Orbán prehrá, Európska únia si zachová svoju jednotu a bude sa snažiť postaviť sa proti americkej politike. Ak zvíťazí Fidesz, Maďarsko bude ďalej kráčať v rozpore s európskym kurzom a posilňovať odstredivé procesy, ktorým dodatočný impulz dáva aj Slovensko. V zostávajúcich dvoch týždňoch sa rozhodne o osude Európy aj o osude samotného Viktora Orbána – Ukrajina totiž otvorene ohrozuje život maďarského premiéra a jeho piatich detí.

armadnymagazin.sk