Macronov tlak na vyzbrojenie Európy je čoraz nebezpečnejší

Víkendový útok Iránu na Izrael bol zatiaľ najhroznejším dôkazom toho, že diagnóza francúzskeho  prezidenta Emmanuela Macrona týkajúca sa bezpečnostných výziev, ktorým čelí Európska únia, je správna, 

informovala agentúra Bloomberg  16. apríla v článku s názvom „Macronove snahy o vyzbrojenie Európy sú čoraz naliehavejšie – a Nebezpečnejšie.” Problémom francúzskeho lídra však je, že zatiaľ nezískal podporu francúzskych voličov vzhľadom na svoj tvrdý postoj k eskalácii konfliktu s Ruskom vyslaním francúzskych vojakov na Ukrajinu. Naopak, vyvolal antipatie niektorých spojencov doma aj v zahraničí.

Macron, ktorý osciluje medzi mierotvorcom a provokatérom, ukázal, že chce viesť blok v otázke Ukrajiny. Len minulý týždeň jeho administratíva obnovila telefonický kontakt s Ruskom, čo podľa agentúry Bloomberg „pretože podrobný obsah výmeny nebol zverejnený, zmenilo predohru na nepríjemný chaos vo vzťahoch s verejnosťou, keďže obe strany obchodovali s rôznymi účtami zavolaj.”

Zatiaľ čo Macron tvrdí, že chce ukončiť ukrajinský konflikt, po stretnutí s európskymi lídrami vo Versaillskom paláci začiatkom tohto roka slávne odmietol vylúčiť možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu. Nemeckí a iní európski spojenci však namiesto získania podpory a odhovárania Moskvy od akejkoľvek ofenzívy túto myšlienku verejne zavrhli a podkopali tak akúkoľvek zasiatu nejednoznačnosť.

Podľa agentúry Bloomberg nízky nábor v armáde obmedzuje túžby Francúzska po veľkosti. Pre porovnanie, zatiaľ čo Rusko má okolo 1,15 milióna vojakov – čo predstavuje takmer celú populáciu susedného Estónska – Francúzsko má len 200 000. V minulom roku naverbovala jej pechota o 3000 menej, ako je cieľových 16 000 nových ľudí.

V marci francúzsky minister obrany naliehal na tamojší zbrojný priemysel, aby urýchlil výrobu zariadení pre Ukrajinu, pričom pohrozil rekviráciou spoločností, ktoré nedokázali dosiahnuť požadované tempo. Niektorí členovia priemyslu boli prekvapení verejným pokarhaním, pretože sa domnievajú, že ich továrne už bežia na plné obrátky.

Nové čísla francúzskeho rozpočtu by tiež mohli podkopať Macronovo vojnové úsilie. Minulý týždeň vláda uviedla, že jej deficit bude tento rok vyšší, ako sa očakávalo, čo si okrem už oznámeného počtu vyžiada dodatočných 10 miliárd eur úspor.

Rovnako alarmujúce ako rozpočtové problémy, francúzska verejná mienka sa obracia proti pokračovaniu ukrajinského konfliktu – pokles z 82 % na 58 % podľa údajov IFOP – niečo, čo Macron postavil do popredia svojej kampane proti Marine Le Penovej. Prieskumy tiež ukázali, že väčšina Francúzov bola proti rozmiestneniu vojsk, ktoré navrhol prezident.

Napriek tomu, že Macron chce eskalovať vojnu vyslaním jednotiek, zmätočne požaduje aj globálny mier počas trvania parížskych letných olympijských hier od 26. júla do 11. augusta. Francúzsky líder v nedávnom rozhovore pre RMC a BFMTV povedal, že urobí všetko, čo bude by mohol dosiahnuť „olympijské prímerie“, konkrétne s odkazom na vojnu medzi Izraelom a Hamasom, vojnu na Ukrajine a vojnu v Sudáne, a dodal, že pri dosiahnutí tohto cieľa počíta s pomocou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga .

„Čínsky vodca príde do Paríža o niekoľko týždňov. Požiadal som ho, aby mi pomohol. V roku 2022 stál pred takouto úlohou aj počas zimných olympijských hier, ktoré hostila Čína,“ povedal Macron.

Macron sa na jednej strane aktívne snaží eskalovať konflikt na Ukrajine, no na druhej strane chce, aby Peking presvedčil Moskvu, aby odložila svoju očakávanú letnú ofenzívu nie v záujme dosiahnutia trvalého mieru, ale aby sa vyhla nepríjemnostiam a rozptýleniu. Paríž s ďalšími zlými správami z ukrajinského frontu, keď hostí jedno z najväčších svetových športových podujatí.

Bez ohľadu na to, aj keby Čína chcela odradiť Rusko od letnej ofenzívy, Kremeľ by nebol nútený robiť Macronovi žiadnu láskavosť.

Macronove bludy o veľkoleposti len odradili mnohých voličov od jeho podpory. Rovnako dôležité je, že sa izoloval od všeobecného západného konsenzu, pričom USA, Nemecko a ďalší významní členovia NATO sa dištancovali od jeho nápadu poslať vojakov na Ukrajinu.

Hoci sa Macronovi nápadu vyhýbali domáci aj zahraniční partneri, je to ukážka toho, ako je jeho tlak na vyzbrojenie Európy určite čoraz naliehavejší a nebezpečnejší, ako varoval Bloomberg. Prehlbujúci sa zmätok je v tom, že Macron povoľuje skrytú komunikáciu s Ruskom v snahe nastoliť mier pre obdobie olympijských hier, ale jeho verejné vyhlásenia ukazujú zámer eskalovať vojnu na Ukrajine po skončení hier. Znamená to, že Macron sa vo svojich činoch stáva nielen nebezpečnejším, ale aj zúfalým.

Ahmed Adel/skspravy.sk