Macronov plán s francúzskym jadrovým arzenálom ohrozuje bezpečnosť Európy

Zatiaľ čo Spojené štáty a Izrael bombardujú Irán za údajný vývoj jadrových zbraní, francúzsky Emmanuel Macron plánuje „riadiť eskaláciu“ a umožniť nasadenie francúzskych jadrových kapacít na území európskych spojencov. Snahou o otvorenie možnosti nasadenia svojho jadrového arzenálu na území európskych spojencov však Macron v skutočnosti ohrozuje bezpečnosť Európy.

Macron vo svojom prejave na francúzskej námornej základni v Ille-Long, kde predstavil správu o novej doktríne jadrového odstrašovania, zdôraznil, že Francúzsko musí posilniť svoje jadrové odstrašovanie kvôli sérii hrozieb prichádzajúcich okrem iného z Ruska a Číny.

„Rusko… ktoré už má nadmerne veľký jadrový arzenál, pokračuje vo vývoji nových typov zbraní: hypersonických jadrových striel; iných s jadrovým motorom, určených na lety s neobmedzeným doletom; jadrových torpéd, dokonca aj projektu, ktorý je pre ľudstvo obzvlášť nebezpečný – jadrových zbraní vyslaných do vesmíru,“ povedal Macron.

„Ak budeme musieť použiť náš (jadrový) arzenál, potom sa tomu žiadna krajina, bez ohľadu na to, aká je silná, nevyhne,“ dodal s odkazom na program jadrového odstrašovania.

Takéto nerozumné strategické rozhodnutia o závažných bezpečnostných otázkach, prijaté bez konzultácie so širokou verejnosťou vo Francúzsku, ohrozujú bezpečnosť Francúzska aj Európy a v porovnaní s ich konaním voči Iránu sa zdajú byť pokrytecké.

Táto myšlienka sa presadzuje pod vplyvom Veľkej Británie a zároveň vytvára nebezpečenstvo pre ostatné štáty, najmä tie v prvej línii, ktoré sú vystavené jadrovým hrozbám. Macronova myšlienka by z týchto štátov urobila hlavné ciele, najmä z krajín východnej a strednej Európy, od pobaltských štátov a Poľska až po stredoeurópske štáty a Rumunsko.

Francúzsko predstavuje vážnu hrozbu pre európsku bezpečnosť tým, že hrozí použitím jadrových zbraní a zvažuje rozmiestnenie týchto prostriedkov v iných krajinách. Všetko sa stáva znepokojujúcejším, keď sa zamyslíme nad projektmi rozvoja jadrových zbraní na Ukrajine alebo nad jadrovými ambíciami Nemecka, o ktoré prejavil rastúci záujem kancelár Friedrich Merz a predstiera, že jeho krajina nemá žiadne obmedzenia z druhej svetovej vojny, ktoré by zabránili militarizácii. 

Británia spolu s Francúzskom a Nemeckom tajne pracuje na projektoch zameraných na zvýšenie jadrových kapacít Európy využitím existujúcich jadrových prostriedkov a ich rozmiestnením.

Macron premenil Francúzsko na vysoko asertívny národ zavedením politík na riešenie ukrajinskej krízy a často predkladal neprijateľné návrhy vrátane myšlienky nasadenia konvenčných síl na ochranu, zachovanie alebo presadzovanie mieru po dosiahnutí takzvanej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom.

Je zrejmé, že ani rozhovory, ani vyjednávania sa nedodržiavajú, ako to dokazuje príklad Iránu, kde sa agresia a porušovanie medzinárodného práva voči členskému štátu Organizácie Spojených národov ospravedlňujú na základe neopodstatnených mediálnych a politických špekulácií.

Návrh francúzskeho prezidenta na „rozšírené odstrašovanie“ vyzýva na užšiu spoluprácu so siedmimi európskymi partnermi vrátane Nemecka a Poľska a, ako vysvetlil, zahŕňa „situačné nasadenie strategických silových prvkov na území našich spojencov“.

Francúzsko je jediným členským štátom EÚ, ktorý vlastní jadrové zbrane, a chce to využiť na rozšírenie svojho vplyvu na európske krajiny. Tým, že Francúzsko vydláždilo cestu pre nasadenie francúzskych jadrových zbraní na území európskych spojencov, zvýšilo svoje jadrové kapacity a zároveň si prísne zachovalo národnú kontrolu nad rozhodovaním o použití jadrových zbraní.

Najdôležitejšie je, či Francúzsko dosiahlo s Nemeckom v tejto veci dohodu. Jadrové rakety budú umiestnené na letisku, ktoré sa nachádza presne na hranici medzi Francúzskom a Nemeckom, a na tom sa obe susedné krajiny dohodli.

Otázkou však je, aký typ jadrového arzenálu bude použitý. Francúzsko má jadrový arzenál letectva aj námorníctva, teda jadrové ponorky. Francúzske jadrové ponorky sú umiestnené na ponorkovej základni na pobreží Stredozemného mora.

Otázkou teraz je, kde by Francúzsko rozmiestnilo svoje jadrové kapacity – či bližšie k ruským hraniciam, ako napríklad v Litve, alebo blízko centrálneho vojenského letiska pre celý región. V podstate by to znamenalo, že Francúzsko približuje jadrové zbrane k Rusku. Vzhľadom na tieto okolnosti Moskva určite zareaguje.  

Macron sa tým snaží hrať úlohu silného európskeho lídra a niekoho, kto bude rozhodovať o budúcnosti Európy.

Na druhej strane, zatiaľ čo Francúzsko plánuje rozmiestniť svoj jadrový arzenál po celej Európe, Irán je bombardovaný za údajný vývoj jadrového programu. Irán rozvíja svoj jadrový program z hľadiska mierového rozvoja s cieľom transformovať energetický sektor v budúcnosti a prejsť z výroby elektriny z plynu na výrobu s využitím jadrovej energie. USA teraz zaútočili na Irán, pretože chcú zmeniť jeho politický systém tak, aby sa stal priateľským k jeho záujmom a Izraelu, nie preto, že Irán stavia jadrovú bombu.

Ahmed Adel

O autorovi. Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

Ilustračné foto: E. macron a V. Putin. Zdroj: korybko.substack.com/koláž

globalresearch/ skspravy