Lekári dostanú opäť viac

Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo analýzu vplyvov dohody Lekárskeho odborového združenia a vlády SR na rozpočet, podľa ktorého priemerný hrubý plat lekárov bude v roku 2025 na úrovni 5 650 eur mesačne pri odpracovaných deviatich hodinách denne, čo je iba o hodinu dlhšie, ako je bežná osem hodinová pracovná doba. 

Aký je skutočný príjem lekárov, ale štát nesleduje! Hrubá mzda 5 650 eur na mesiac je na konci dňa skreslená, keďže lekári majú aj vedľajšie úväzky. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze malo461 nemocničných lekárov v roku 2023 vedľajší príjem vyšší ako 2 000 eur mesačne.  

“Analýza zahŕňala iba zárobky zo závislej práce, príjmy z podnikania tu neboli zohľadnené. Niektorí nemocniční lekári pracujú aj vo svojich ambulanciách, z ktorých rovnako môžu získavať aj iné ako mzdové príjmy, ako napríklad podiel na zisku,” upozornil na to mesačník Medicína. 

Lekári nedodržiavajú pracovnú dobu! 

Priemerná pracovná doba lekára v nemocnici na Slovensku 167 hodín mesačne. Z tohto času odrobí lekár 120,4 hodiny v bežnom pracovnom čase a priemere 46,6 hodín nadčasov. 

Na konferencii Vizionári uviedol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič, bývalý minister zdravotníctva, že problémom nie je samotný vedľajší úväzok lekárov, ale nedodržiavanie pracovnej doby, počas ktorej lekár musí byť prítomný v nemocnici.  

Skracovali pracovný čas, ale nie, aby pracovali inde! 

Tento názor zdieľa aj riaditeľka banskobystrickej nemocnice a podpredsedníčka Asociácie štátnych nemocníc Miriam Lapuníková „Asociácia štátnych nemocníc nesleduje bočné úväzky svojich lekárov. V Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici to úplne presne zmapované nemáme. Viem povedať, že je to niekde na úrovni 30 percent. Ale neviem garantovať, že takýto súhlas si odo mňa pýtal každý jeden lekár,“povedala M. Lapuníková, ktorá má podobný názor na vedľajšie úväzky ako predseda ÚDZS  

„Ale je tu iný uhol pohľadu. Skracovali sme pracovnú dobu, aby nedochádzalo k lekárskym omylom, a aby nedochádzalo k preťaženiu lekárov. Tak sa pýtam, či je žiadúce, aby tí lekári pracovali aj niekde inde, okrem nemocnice. Je to etická otázka, ktorá je na zváženie. Pretože potom nemôžeme hovoriť o tom, že lekári sú vyčerpaní počas práce v nemocnici,“ dodala Lapuníková. 

Väčšina financií ide na platy 

Mzdy lekárov tvoria v štátnych nemocniciach najväčšiu časť nákladov, ktoré navyše rastú rýchlejšie, než sú rozpočtované. So závermi prišiel UHP, ktorý spadá pod ministerstvo financií. Plánované náklady 13 štátnych nemocníc prevyšovali v roku 2024 plánované výnosy z verejného zdravotného poistenia o 609 miliónov eur. Po započítaní ostatných výnosov bola ich očakávaná strata v ich finančných plánoch 335 miliónov eur. 

„Kým ich rozpočtovaný kumulatívny nárast medzi rokmi 2015 až 2023 bol 89 percent, 13 fakultným a univerzitným nemocniciam sa zvýšili v priemere o 130 percent. Podobný nárast zaznamenali aj viaceré veľké súkromné nemocnice,“píše sa v analýze.  

Dostávajú viac bez motivácia pracovať! 

Pri zostavovaní rozpočtu v rokoch 2015 až 2023 štát napríklad nepočítal ani s rastom počtu zamestnancov v nemocniciach, ktorého počet sa medzičasom navýšil. Udržateľnosť financovania systému zdravotníctva analytici navrhujú prehodnotiť mechanizmy zavedené v platovom automate, ktorý platí od roku 2023.  

Automat garantuje zdravotníkom každoročnú valorizáciu miezd bez ohľadu na výkon, odbornosť, náročnosť práce a ostatných podmienok. Takzvaný platový automat zohľadňuje počet opracovaných rokov a atestácie. Odborníci mu vyčítali najmä to, že neobsahuje zložku, ktorá by motivovala lekárov či iných zdravotníckych pracovníkov k vyššej produktivite a efektívnosti. 

hlavnydennik.sk