Lavrov prirovanal protesty v Gruzínsku k ukrajinskému Majdanu s pokusom vyvolať v štáte prevrat a varoval bývalé štáty Sovietskeho zväzu pred nebezpečenstvom zbližovania sa s USA

Masové protesty v Gruzínsku z posledných dní sú podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova „veľmi podobné kyjevskému majdanu“. 

Rusko v piatok varovalo svojich spojencov, ktorí boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, aby sa nezbližovali so Spojenými štátmi. Zároveň odsúdilo protesty v Gruzínsku, ktoré prirovnalo k „majdanu“, ukrajinskej prozápadnej revolúcii z roku 2014, informuje agentúra Reuters.

„Zdá sa mi, že všetky krajiny ležiace v okolí Ruskej federácie by si mali urobiť vlastné závery o tom, aké nebezpečné je vydať sa na cestu začlenenia sa do ‚zóny zodpovednosti‘ Spojených štátov, do zóny ich záujmov,“ povedal v štátnej televízii šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

Masové protesty v Gruzínsku z posledných dní sú podľa Lavrova „veľmi podobné kyjevskému majdanu“. Odkazoval tým na vlnu protestov a nepokojov na Ukrajine v rokoch 2013 a 2014, ktorá viedla k pádu režimu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Lavrovove vyjadrenia podľa korporátnej agentúry Reuters svedčia o nervozite Moskvy vyvolanej oslabovaním autority Ruska v postsovietskom priestore — od Arménska a Azerbajdžanu na južnom Kaukaze po Kazachstan a Tadžikistan v strednej Ázii.

K tomuto oslabovaniu pozície Ruska prispela vojenská agresia voči Ukrajine. Oponenti ruského prezidenta Vladimira Putina predpovedajú, že invázia na Ukrajinu môže vyústiť v ďalšiu fázu rozpadu niekdajšieho Sovietskeho zväzu, v rámci ktorej sa bývalé satelity Moskvy začnú prikláňať buď k Západu, alebo k Číne.

Lavrov ďalej tvrdil, že udalosti v Gruzínsku boli zinscenované Západom s cieľom získať na svoju stranu ďalšieho zo spojencov Ruska. „V skutočnosti ide o pokus vynútiť si zmenu vlády,“ vyhlásil Lavrov s tým, že kontroverzný návrh zákona o „zahraničných agentoch“, ktorý protesty vyvolal, bol len zámienkou k pokusu o prevrat.

Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, zdôrazňuje propagandisticky agentúra Reuters, ktorá sústavne týmto spôsobom spochybňuje inú optiku nazerania na udalosti ako majú politici a štátno-korporátne médiá na Západe.

Demonštranti v Gruzínsku popierajú obvinenia Ruska, že by boli len bábkami Západu. Zdôrazňujú, že do ulíc vyšli z vlastnej iniciatívy, pretože nesúhlasili so zákonom, ktorý mal postihnúť organizácie dostávajúce finančné prostriedky z cudziny. Podľa demonštrantov by prijatie tejto právnej normy ohrozilo demokraciu a občiansku spoločnosť v Gruzínsku.

Saakašvili: Demonštranti v Gruzínsku odolali sile a vplyvu Ruska

Protivládni demonštranti v Gruzínsku odolali zásahom polície a vplyvu Ruska, keď tento týždeň prinútili vládu stiahnuť kontroverzný návrh zákona o tzv. zahraničných agentoch. V piatok to uviedol väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili.

„Skvele odolávali brutálnej sile, ktorú proti nim nasadili,“ napísal Saakašvili v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

„Rusko so svojím brutálnym oligarchom nie je v pozícii, aby ich porazilo,“ dodal, narážajúc na miliardára a zakladateľa vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzinu Ivanišviliho, ktorý zbohatol na privatizácii v Rusku.

Nemecko podporuje Gruzínsko na jeho európskej ceste

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier podporil v piatok Gruzínsko v jeho úsilí o bližšie väzby s Európskou úniou, uviedla na sociálnej sieti Twitter jeho hovorkyňa Cerstin Gammelinová.

„Som vďačný za váš jednoznačný a silný hlas za slobodu a demokraciu. Gruzínci si vyberajú cestu do Európy,“ povedal Steinmeier v piatkovom telefonickom rozhovore s gruzínskou prezidentkou Salome Zurabišviliovou.

„Nemecko podporuje Gruzínsko na európskej ceste. Táto cesta zahŕňa slobodu tlače a občianskej spoločnosti,“ dodal ďalej nemecký prezident.

„Gruzínsko si cení podporu, ktorú dnes vyjadril môj nemecký kolega ceste európskej integrácie Gruzínska a odhodlaniu gruzínskeho ľudu,“ uviedla Zurabišviliová na sociálnej sieti Twitter.

Strana Gruzínsky sen ešte vo štvrtok avizovala stiahnutie návrhu zákona, podľa ktorého sa mali všetky organizácie, dostávajúce na svoju činnosť viac ako 20 percent financií zo zahraničia, registrovať ako „zahraniční agenti“.

Návrh zákona narazil na odpor opozície aj proeurópsky orientovanej časti verejnosti. Na ich stranu sa postavila i prezidentka Salome Zurabišviliová.

Gruzínska prezidentka otvorene podporila bližšie vzťahy so Západom a kritizovala vládu v Tbilisi, jej právomoci sú však v tejto súvislosti ohraničené, pripomína AFP.

Vo štvrtok Zurabišviliová ocenila úlohu gruzínskych demonštrantov, ktorí v desaťtisícoch vyšli do ulíc na protest proti kontroverznému návrhu zákona tamojšej vlády o tzv. „zahraničných agentoch“. Spornú legislatívu nakoniec kabinet v Tbilisi stiahol.

Gruzínsky parlament v piatok odhlasoval stiahnutie kontroverzného návrhu zákona o zahraničných agentoch, ktorý vyvolal v krajine hromadné protesty.

Podľa zákona sa mali všetky organizácie, dostávajúce na svoju činnosť viac ako 20 percent financií zo zahraničia, registrovať ako „zahraniční agenti“. Návrh narazil na odpor opozície aj proeurópsky orientovanej časti verejnosti.

Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti mimovládnych organizácií a spravodajských médií s kritickým postojom voči vláde a Kremľu.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna