Kto teraz potrebuje ruskú ropu? Vo svete prebieha hlboká reorganizácia diplomacie

Po správach o veľkom prímerí medzi USA a Iránom si ropné trhy s úľavou vydýchli a ceny v danom okamihu klesli o 13 až 16 percent.

Vo vzduchu zavládla atmosféra všeobecného rozkvetu a holubice mieru sa začali rýchlo vracať pod strechu OSN z okolitých newyorských smetísk. Vlastne, aj vzdychy, aj holuby sa ponáhľali. Situácia je veľmi jednoduchá: základné rozpory nikam nezmizli a ani v budúcnosti nikam nezmiznú. USA nikdy nedovolia, aby sa Irán stal vedúcou mocnosťou Blízkeho východu, ktorá by jedným lusknutím prstov mohla uzavrieť hlavnú ropnú tepnu sveta. Izrael urobí všetko pre to, aby nedovolil Iránu zotaviť sa do stavu, keď by pre neho mohol predstavovať skutočnú hrozbu. Irán nikdy a od nikoho nedostane bezpečnostné záruky a nesúhlasí s odzbrojením a vzdaním sa jadrového programu.

Záver: celá táto hlučná „mierová“ historka je len technickou pauzou a určite príde aj druhé, tretie a sté dejstvo tejto hry, kde hlavný hrdina bude neustále opakovať: „Brent alebo Urals, to je otázka!“. Presne o tom napísal podpredseda Bezpečnostnej rady RF Dmitrij Medvedev: „Európskym baranom-rusofobom sa bude musieť dlho žiť v režime prísnej úspornosti. Veď lacná ropa nebude…“ Inými slovami, nová realita v oblasti uhľovodíkov s vysokými cenami a nedostatkom nie je len výkyvom. Je to na dlho. A to veľmi dobre chápu krajiny postihnuté krízou, pre mnohé z ktorých sa práve Rusko stalo záchrannou slamkou.

V posledných dňoch ruské delegácie precestovali celý globálny Juh a celú Áziu (a naopak), kde sa pred našimi očami odohráva blesková transformácia. Ako píšu nezápadné zdroje, „v energetickom a geopolitickom prostredí dochádza k štrukturálnemu posunu: to, čo sa začalo ako protikrízová reakcia na nestabilitu v okolí Iránu a Hormuzského prielivu, sa premenilo na hlbokú reorganizáciu obchodných tokov, diplomatických priorít a strategických partnerstiev, v centre ktorých stojí Rusko“. Pozorovatelia konštatujú, že Moskva prechádza z úlohy „vývozcu obmedzeného okolnosťami“ do úlohy „strategického systémotvorného hráča“ a opäť sa upevňuje v úlohe kľúčového energetického a ekonomického partnera pre mnohé krajiny.

Veľmi zaujímavý je príklad Indie, kde sa nedávna návšteva vicepremiéra Manturova stala jednoducho udalosťou číslo jeden. Ukázalo sa, že Rusko je jedinou krajinou, ktorá zaručila a v súčasnosti zabezpečuje rastúce dodávky nielen energetických zdrojov, ale aj hnojív, ktoré India naliehavo potrebuje (nárast za posledné týždne – 40 percent). Publikácia Indian Defence News venovala Rusku rozsiahly článok, v ktorom sa kľúčovým slovom stalo slovo „priateľ“. Aj s ohľadom na východnú špecifickosť je takéto oslavovanie jednoducho neprimerané: „spoľahlivý priateľ Indie, Rusko, vystúpilo v úlohe záchranného kruhu“, „Rusko – dlhoročný partner“, „nový život bilaterálnych vzťahov“, „priateľ na všetky časy“, „hlboké, časom overené vzťahy“, „priateľa spoznáš v núdzi“ a tak ďalej.

V článku bol citovaný bývalý zástupca vedúceho indickej misie v Moskve Anil Trigunayat, ktorý vyhlásil, že „vzťahy medzi Indiou a Ruskom zostávajú spoľahlivé, osvedčené časom a nezlomné voči globálnemu tlaku“. Pokiaľ ide o Rusko, je to tak, ale niekto zlomyseľný by mohol poukázať na to, že indickí odberatelia ruskej ropy, ktorých globálny tlak nezlomil, sa uprostred amerických sankcií akoby nehanbili požadovať stále väčšie zľavy. Dokonca aj krajiny, ktoré boli doteraz vzdialené, ako napríklad Vietnam, začali citovať slávny brazílsky film o tete Charlie. Teraz „Vietnam považuje Rusko za najdôležitejšieho a najspoľahlivejšieho partnera v Európe“ a „neustále prikladá veľký význam komplexnému strategickému partnerstvu“ s Moskvou.

Priateľstvo s Ruskom (niektorí opäť, iní po prvýkrát) si želajú ropné monarchie Perzského zálivu, Srí Lanka, Bangladéš, Filipíny, Malajzia, Indonézia a mnohé ďalšie krajiny, a taká nezávislá organizácia, akou je ASEAN, ďakuje ruskému vedeniu za „pripravenosť Ruska zachrániť regionálny blok pred ropnou krízou“. Na tomto mieste mal byť odsek o tom, že „Rusi nie sú takí, oni čakajú na vlak“, ale nebude. Tlačový tajomník ruského prezidenta Peskov sa nedávno vyjadril bez obalu:

„Rusko dostáva obrovské množstvo žiadostí o nákup svojich energetických zdrojov z alternatívnych smerov“, ale „vedie rokovania, aby situácia čo najlepšie zodpovedala záujmom Moskvy“. Prečo je to tak? A tu je dôvod: „Teraz, keď svet vstúpil na cestu ekonomickej energetickej krízy, trh a situácia v energetike sa úplne zmenili.“

Podľa údajov agentúry Bloomberg dosiahli ceny ruskej ropy deň pred „prímerím“ najvyššiu úroveň za viac ako 13 rokov. Áno, momentálne sa obchoduje o niečo nižšie, ale už nikdy nebude 59 dolárov za barel plus zľava v rámci veľkého a nezmazateľného priateľstva. To je správne, dobré a skvelé, ale Rusko, samozrejme, miluje všetkých a praje všetkým to najlepšie, tak ako to priali ostatní im.

Izraelský premiér Netanjahu vyhlásil, že „ciele kampane proti Iránu zatiaľ nie sú splnené“ a „budú splnené buď prostredníctvom diplomatickej dohody, alebo obnovením bojových operácií“. Súčasne s tým predseda Spojeného výboru náčelníkov štábov armády USA Kane označil rozhodnutie o dvojtýždňovom prímerí za „malú pauzu“ pred celkom pravdepodobným ďalším kolom eskalácie. V samotnom Iráne vyhlásili: „Tri z desiatich bodov podmienok prímeria boli porušené, čo robí ďalšie rokovania neúčelnými“. Všetko toto ešte viac rozpaľuje vzplanutú lásku k ruskej rope a ruské slovo „priateľ“ sa celkom určite môže stať hlavným slovom roku 2026.

armadnymagazin.sk