Kto bude garantom mieru na Ukrajine? Keďže vojna na Ukrajine zostáva v patovej situácii, oligarchovia začínajú uvažovať o mieri

Šance na dosiahnutie dohody nie sú vysoké. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov Zelenského podmienky odmietol, zatiaľ čo samotný generálny tajomník OSN António Guterres minulý mesiac usúdil, že “vojenská konfrontácia bude pokračovať” a “budeme musieť počkať na moment, v ktorom budú možné seriózne rokovania o mieri”. Napriek tomu, že Ukrajina a Rusko zvažujú, akú podobu môže mať prímerie, štáty sa predháňajú v tom, aby sa postavili do pozície možných garantov prípadného prímeria.

SAE

Spojené arabské emiráty zostali v súvislosti s konfliktom na Ukrajine neochvejne neutrálne. Udržiavanie silných obchodných vzťahov s Ruskom nebránilo arabskej krajine, aby súčasne rokovala o obchodnej dohode s Ukrajinou a hlasovala v OSN za odsúdenie septembrovej anexie štyroch ukrajinských regiónov Ruskom. Spojené arabské emiráty by preto mohli mať dobrú pozíciu na zaručenie akejkoľvek mierovej dohody. Prezident šejk Mohamed bin Zayed Al Nahyan vyjadril pripravenosť sprostredkovať rokovania medzi oboma stranami a SAE už sprostredkovali rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou o výmene väzňov a obnovení vývozu ruského amoniaku.

Taliansko

Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá je nepravdepodobným uchádzačom, minulý týždeň vyhlásila, že “Taliansko je pripravené byť garantom mierového procesu”. Hoci vlastná vojnová história Talianska dokazuje, ako ľahko môže Taliansko skĺznuť medzi obe strany konfliktu, je nepravdepodobné, že by talianska vláda bola prvou voľbou Zelenského ako arbitra alebo garanta. Hoci samotná Meloniová zostala vernou zástankyňou Ukrajiny, premiérovi koaliční partneri budú v Kyjeve biť na poplach.

Líder strany Forza Italia Silvio Berlusconi bol zachytený na nahrávke, ako sa nazýva jedným z Putinových “piatich skutočných priateľov” a hovorí o ich “darčekoch a sladkých listoch”. Podpredseda vlády Matteo Salvini – muž, ktorý raz cestoval po Moskve v tričku s Putinovou tvárou – v septembri minulého roka navrhol, aby Západ prehodnotil sankcie, čím sa šance Talianska na dosiahnutie zmierenia stali veľmi pochybnými.

Turecko

Jedným z prekvapení tejto vojny bola možno ústredná úloha tureckého prezidenta Recepa Erdogana. Erdoğan, ktorý zásobuje Ukrajinu zbraňami a zároveň posilňuje obchod s Ruskom, už má na svojom konte množstvo diplomatických úspechov vrátane sprostredkovania výmeny väzňov medzi Ukrajinou a Ruskom, ako aj organizovania júlovej dohody podporovanej OSN o obnovení dodávok ukrajinského obilia z Čierneho mora.

Turecko sa teší priazni oboch strán a má dobré šance na to, aby v budúcnosti plnilo úlohu garanta, pričom Zelenskyj už v apríli minulého roka hovoril o svojej pripravenosti prijať takúto úlohu Turecka.

Izrael

Pokusy bývalého premiéra Naftaliho Bennetta o sprostredkovanie medzi oboma stranami v počiatočných fázach konfliktu stroskotali, a to najmä kvôli tvrdému prístupu jeho vlády k Rusku. Zatiaľ čo bývalý minister zahraničných vecí (a krátko aj predseda vlády) Yair Lapid odsúdil ruské “vojnové zločiny”, návrat Benjamina Netanjahua do premiérskeho kresla znamenal posun v politike Izraela voči Ukrajine. Po svojom vymenovaní do funkcie ministra zahraničných vecí Eli Cohen telefonoval s Lavrovom – išlo o prvý takýto rozhovor od invázie – a oznámil návrh “zodpovednej” novej politiky v súvislosti s konfliktom, pričom naznačil, že bude “menej hovoriť na verejnosti” o Ukrajine.

Konštruktívnejšia spolupráca s Ruskom robí z Izraela celkovo sympatickejšieho garanta. Izrael má podporu USA pri sprostredkovaní a skúsený štátnik Netanjahu má hlboké osobné väzby s Putinom. Avšak označenie Izraela ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom ako “ťažkej krajiny” v reakcii na Cohenove poznámky naznačuje, že ukrajinská neochota by sa mohla ukázať ako prekážka.

 Čína a USA

Putin, ktorý využil inváziu na Ukrajinu na opätovné potvrdenie veľmocenského postavenia Ruska a získanie späť toho, čo považuje za “historické ruské územia”, môže odmietnuť zasadnúť za rokovací stôl s kýmkoľvek, kto nie je veľmocou. Sankcie a diplomatická izolácia zvýšili závislosť Ruska od Číny, ďalšieho možného uchádzača. Čína má skutočne finančné záujmy na Ukrajine a v septembri minulého roka prezident Si Ťin-pching vyjadril “znepokojenie” v súvislosti s vojnou, čo naznačuje záujem presadzovať mier.

Amerika ako najväčší dodávateľ zbraní a pomoci Ukrajine má tiež páky na to, aby priviedla Ukrajinu k rokovaciemu stolu a bola braná vážne ako garant. Ukrajinskí predstavitelia diskutovali o bezpečnostných zárukách USA na ochranu krajiny pred ďalšou inváziou už v apríli. Tieto dve krajiny sa tak môžu stať najpravdepodobnejšími záujemcami.

hlavnespravy.sk