Krajská prokuratúra v Bratislave preverí odopretie inzulínu obžalovanej osobe zo strany sudkyne Špecializovaného trestného súdu Záleskej

Generálna prokuratúra SR zareagovala na prípad sudkyne, ktorá odmietla žiadosť obžalovaného o inzulín. Dohliadne na preverovanie podozrenia, či nedošlo k spáchaniu trestného činu.

PLUS 7 DNÍ upozornilo na prípad sudkyne Pamely Záleskej, ktorá odmietla počas pojednávania opakované žiadosti obžalovaného Lehela Horvátha o podanie inzulínu. Muž sa dlhodobo lieči na diabetes a potrebuje pravidelné podávanie tohto lieku. Napriek tomu mu sudkyňa nevyhovela, čo viedlo k jeho následnému kolapsu a prevozu do nemocnice.

Horváthova dcéra pre redakciu PLUS 7 DNÍ potvrdila, že sudkyňa nariadila prestávku až po hodine a pol. Obžalovaný si chcel urýchlene pichnúť inzulín. Napokon to zašlo tak ďaleko, že mu cukor poklesol natoľko, že pred podaním lieku odpadol. Zasahovať musela väzenská stráž, ktorá privolala záchranku.

Hlavným pojednávaním s obžalovaným Lehelom Horváthom sa bude zaoberať prokuratúra. Jeho príbuzní namietajú postup sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej, ktorá mu podľa nich neumožnila načas si podať inzulín. Podnet poslali aj Súdnej rade SR.

„Na podklade trestného oznámenia, ako aj medializovaných informácií, Krajská prokuratúra v Bratislave zabezpečí preverenie, či v danom prípade nedošlo k spáchaniu trestného činu,“priblížila hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Zuzana Drobová. Dodala, že dohľad nad činnosťou podriadených prokurátorov bude vykonávať prokurátor GP SR.

Pre komplexnosť posúdenia veci zároveň generálny prokurátor SR Maroš Žilinka uložil špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi preskúmať aj zákonnosť postupu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, konajúceho na hlavnom pojednávaní.

Rodina obžalovaného adresovala list o podozrení zo spáchania trestného činu a podnet na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudkyni aj Súdnej rade SR. V liste tvrdí, že sudkyňa opakovane neumožnila obžalovanému podanie inzulínu, následkom čoho mal skolabovať.

Lehel Horváth čelí obžalobe pre päť vrážd, tiež pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny sátorovcov, aj pre krádež 45,5 milióna slovenských korún z bezpečnostnej schránky v Dunajskej Strede. Na pojednávaniach v minulosti tvrdil, že bol nezákonne obvinený. Medzi zavraždenými mal byť bos skupiny Ľudovít Sátor, tiež biele kone i jeden z ďalších bosov gangu Andrej Reisz.

Ten bol označovaný za účtovníka skupiny. „Hrobár“ ho mal zavraždiť už v roku 2006 po dohode s ďalšími členmi skupiny sátorovcov. Prvej vraždy Čabu Kariku sa podľa obžaloby mal dopustiť už v roku 2003. Svoje obete mal obžalovaný zastreliť a pomlieť v mlynčeku na mäso. Zakopané mali byť v areáli bývalého družstva v Čótfe pri Dunajskej Strede.

Sudkyňa ŠTS Pamela Záleská vo vyjadrení, ktoré adresovala predsedovi súdu Jánovi Hrubalovi, okrem iného uviedla, že si nie je vedomá žiadnej takej skutočnosti, ktorá by vytvárala podklad pre jej „zaujatosť, neschopnosť nestranného prístupu“, alebo ktorá by viedla k „ohrozeniu života obžalovaného“.

Z jej vyjadrenia tiež vyplýva, že sa v minulosti obžalovaný nezmieňoval o potrebe aplikovania inzulínu.

Poukázala na to, že na predmetnom hlavnom pojednávaní o 11.30 h vyhovela žiadosti Lehela H. a vyhlásila prestávku. Obžalovaný podľa jej slov požiadal o ďalšiu prestávku aj o 12.11 h s odôvodnením, že si v ústave vždy o 11.00 h pichá inzulín. Obedňajšia prestávka bola od 12.20 h.

„Pred vyhlásením obedňajšej prestávky, na vyhlásenie ktorej bol obžalovaný upozornený, nejavil žiadne známky kolabovania ani zhoršeného zdravotného stavu,“ zdôraznila.

Predseda Súdnej rady Ján Mazák pre PLUS 7 DNÍ vo svojej reakcii na tento prípad uviedol neveriacky nasledovne: „Nechcete hádam povedať, že by sa našiel sudca alebo sudkyňa, ktorý by pri jednoduchých okolnostiach bránili podaniu inzulínu! Pri jednoduchých okolnostiach.“

Podľa členky Súdnej rady Marcely Kosovej sa už prípadu Lehela Horvátha venuje aj Súdna rada SR. Jej zasadanie začalo 16. mája a bude prebiehať tri dni.

Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP advokátka Pirošíková: Sudkyňa Záleská mohla spáchať trestný čin!

Doktorka Marica Pirošíková v tejto súvislosti poznamenala, „že článok 3 Dohovoru zakotvuje jednu z najzakladanejších hodnôt demokratických spoločností, a preto absolútne zakazuje mučenie a neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, nech by bolo konanie príslušnej osoby akékoľvek.“

A dodala: „Povaha trestného činu spáchaného dotknutou osobou je pre posúdenie z hľadiska článku 3 irelevantná. Medializované konanie sudkyne podporené zvukovým záznamom z pojednávania je možné kvalifikovať v zmysle judikatúry ESĽP ako zaobchádzanie porušujúce povinnosť vyplývajúcu vnútroštátnym orgánom z článku 3 Dohovoru.

A tou je zabezpečiť zdravie a všeobecnú pohodu väzňa. ESĽP skonštatoval porušenie tohto článku už za takých okolností, keď sťažovateľ počas pojednávacích dní nedostal adekvátny obed. A bol nútený vystačiť si s krajcom chleba, cibuľou a kúskom grilovanej ryby alebo fašírky.

ESĽP vtedy dospel k záveru, že s ohľadom na zvýšenú psychickú záťaž sťažovateľa pri súdnom pojednávaní, bol prísun jedla nedostatočný. Čo predstavovalo ponižujúce zaobchádzanie (Moisejevs v. Lotyšsko rozsudok z 15. júna 2006).

ESĽP zosumarizoval všeobecné princípy týkajúce sa účinnosti takéhoto vyšetrovania napríklad v rozsudku Bouyid v. Belgicko. Podľa nich je hlavným účelom vyšetrovania zabezpečiť účinnú implementáciu vnútroštátneho práva zakazujúceho mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v prípadoch týkajúcich štátnych orgánov. A zabezpečiť, že budú zodpovední za zlé zaobchádzanie, ku ktorému došlo v rámci výkonu ich povinností.

Vyšetrovanie musí byť nezávislé. Orgány musia konať z vlastnej iniciatívy. Navyše, vyšetrovanie musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb.

Keby to tak nebolo, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania by bol podľa ESĽP bez ohľadu na svoj zásadný význam v praxi neúčinný. A v niektorých prípadoch by bolo možné, aby príslušníci štátnych orgánov takmer beztrestne šliapali po právach tých, ktorí podliehajú ich kontrole.

Aj keď uvedené nie je povinnosťou vo vzťahu k výsledku, ale pokiaľ ide o použité prostriedky, akékoľvek nedostatky vo vyšetrovaní, budú mať za následok riziko rozporu s požadovaným štandardom účinnosti. Požiadavka promptnosti a primeranej rýchlosti je tiež obsiahnutá v tomto kontexte.

Pokiaľ ide o medializovaný prípad, poukazujem na § 420 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a vítam, že prokuratúra uvedomujúc si svoje povinnosti vyplývajúce z článku 3 Dohovoru už preveruje, či v danom prípade nedošlo k spáchaniu trestného činu.“

Zdroj: plus7dni.pluska.sk / topky.sk / ereport.sk