Koronová erózia občianskych slobôd

Koronový rok  2020 ukázal, že v mnohých krajinách vlády pod rúškom boja proti pandémii výrazne obmedzili slobody občanov.

Správa organizácie Bread for the World s názvom Atlas občianskej spoločnosti skúma stav základných práv v spoločnosti. 

O príklady obmedzovania slobôd vôbec nie je núdza: preplnené väznice na Filipínach, zatknutí novinári v Zimbabwe, vyhrážanie sa obhajcom ľudských práv v Mexiku.

Organizácie Bread for the World (Chlieb pre svet)  a Civicus už po štvrtýkrát zverejnili rozsiahlu správu o situácii v mnohých krajinách sveta pod názvom Atlas občianskej spoločnosti.

Protesty s naliehavou prosbou o pomoc

Podľa prezidentky organizácie Bread for the World Dagmar Pruinovej bol už rok 2019 rokom protestov. Množstvo ľudí vyšlo do ulíc po celom svete. Takáto „,mobilizácia“ pokračovala aj v roku 2020, najmä v USA a Bielorusku. V súvislosti s pandémiou koronavírusu sa konalo množstvo protestov. Ľudia, ktorí sa ocitli v núdzi, naliehavo žiadali pomoc od štátu, ale tiež boj proti korupcii. Mnohé vlády však neriešili  príčinu protestov, ale tvrdo trestali tých, ktorí si dovolili ozvať sa, konštatuje autorka komentára Lisa Hänelová.

Pochmúrny pohľad dáva aj rok 2020, keď podľa správy až 88 percentám svetovej populácie boli obmedzené, či upierané základné práva. V správe sú krajiny rozdelené na tie, ktoré sú otvorenou spoločnosťou, a tie, kde sa práva nerešpektujú. Zo 196 štátov sveta je len 42 otvorených. Zarážajúce je, že do tejto skupiny nepatria všetky krajiny Európskej únie. Z celej svetovej populácie len 263 miliónov žije bez represií a užíva si slobody spoločnosti.

Pandémia odkryla slabé miesta

Pandémia koronavírusu pôsobila ako katalyzátor „požiarov“ a súčasne ako lupa odhaľujúca neduhy systémov a režimov, konštatuje Silke Pfeifferová, šéfka sekcie ľudských práv a slobôd organizácie Bread for the World. Vlády slabé miesta zakrývali autoritárskymi krokmi, aby vydesili občanov.

Ide napríklad o bezprecedentné zatknutie 100 000 ľudí na Filipínach, pretože údajne nedodržiavali koronové pravidlá, alebo 17 000 ľudí, ktorých v El Salvadore násilím zadržiavali v karanténnych centrách, medzi ktorými bolo práve veľa bojovníkov za ľudské práva. Pritom na COVID-19 ich testovali až po troch týždňoch!

Veľkým problémom je narastajúce policajné násilie. Nariadený lockdown v niektorých štátoch presadzovali tvrdou rukou.

Z prieskumu 400 novinárov vyplynulo šokujúce zistenie. Až v 59 krajinách obyvatelia zažili na vlastnej koži policajné násilie, ktoré súviselo s koronavírusom. V Kolumbii sa mimovládky v spoločnom vyhlásení sťažovali na tvrdé zásahy polície, ktorá sa čoraz viac militarizuje.

Opatrenia proti korone potláčajúce demokraciu

V mnohých krajinách sa opatrenia proti koronavírusu používali aj na podkopávanie demokracie a na novinárov a aktivistov za ľudské práva bol vyvíjaný enormný tlak.

Na Filipínach nepredĺžili licenciu najväčšej spravodajskej stanici ABS-CBN. Opakovane totiž kritizovala politiku prezidenta Rodriga Duterta. „Počas pandémie tak chýbal dôležitý informačný zdroj, ktorý by verejnosti poskytoval objektívne a kritické správy,“ uvádza sa v správe Atlas občianskej spoločnosti.

Niektoré krajiny prijali zákony pod zámienkou boja proti pandémii, no skutočným cieľom bolo zastaviť demokratické procesy.  Napríklad v Kambodži, ktorá vlani oficiálne nemala ani jednu obeť koronavírusu, parlament prijal neurčito formulovaný zákon oprávňujúci vládu kedykoľvek vyhlásiť výnimočný stav.

Aspoň malá nádej

Správa Atlas občianskej spoločnosti nedáva veľkú nádeje na zlepšenie. „V roku 2020 sa situácia výnimočne zhoršila,“ sumarizovala zistenia  prezidentka Bread for the World Dagmar Pruinová. Existuje však aspoň malá nádej na pozitívnejší vývoj: Mnoho organizácií občianskej spoločnosti dokázalo využiť medzery, ktoré si „nevšimli“ vlády a „kreatívnejšie“ pristupovali ku koronakríze, uzatvára svoj komentár Lisa Hänelová pre Deutsche Welle.

Autor: Lisa Hänelová

Zdroj: dw.com
Preklad: hlavnydennik.sk