Konsolidácia verejných financií – hasenie požiaru a smiech piromanov

Namieste sú otázky, prečo je tomu tak, prečo štát stále nemá peniaze a musí sa zadlžovať, prečo ten raj Západný k nám nedošiel?! Prečo vlastne musíme konsolidovať, veď v EÚ je mnoho štátov, ktoré majú oveľa väčšie dlhy ako Slovensko? Prečo Slovenský štát stále nemá peniaze? Nuž je síce pravda, že zadĺženie štátu a deficit výrazne zhoršili obľúbenci EÚ-NATO Matovič, Heger, Ódor, ale nedostatok verejných prostriedkov, a tým pádom tlak na zadlžovanie má korene už v 90-tych rokoch.

Ľudia, ktorí si pamätajú zmenu spoločenského systému v roku 1989 vedia, že s prechodom zo socializmu na kapitalizmus sa objavili veci a javy dovtedy nevídané. K ním patril aj spoločensky zásadný jav nedostatku verejných prostriedkov. S každým rokom pribúdalo konštatovaní, že nie sú peniaze na to, či na to – začali chýbať peniaze na zdravotníctvo, na školstvo, na šport, na verejnú dopravu, na bezpečnosť, na verejné služby, ap. Čo sa vlastne teda stalo, prečo zrazu nie sú peniaze prakticky na nič verejné/spoločenské a pred tým peniaze boli prakticky na všetko?!

Začali sa striedať obdobia uťahovania opaskov s obdobiami prikrývania sa takou perinou, na ktorú máme, s obdobiami nutnosti urobiť koniec žitiu nad pomery, či obdobím nízkej produktivity práce či štrukturálnych problémov či slabej výkonnosti ekonomiky. Ale bola tu nádej, svetlo na konci tunela, niektorí ho videli jasne (tí zaplatení a tí naivní). Ale niektorí tvrdili, že to svetlo je odraz v spätnom zrkadle – lepšie už bolo (tí skúsenejší, tí realistickejší). To svetlo sa malo volať Európska únia a Severoatlantická aliancia. Keď tam vstúpime, Západný raj sa stane naším rajom. Však my patríme na Západ (ako s obľubou hovorí pani Nicolsonová a mnohí ďalší mankurti naši slovenskí). V roku 2004 sa to konečne všetko podarilo. Dnes sa píše rok 2024 a raj stále neprišiel. Vyzerá to tak, že to svetlo na konci tunela bol naozaj odraz v späťáku. Dnes je opäť potrebné riešiť verejné financie, plátať diery. Je to tridsaťpäť rokov, čo sa Slovensko vydalo cestou kapitalizmu, je to dvadsať rokov, čo sme členmi exkluzívnych klubov, a posunuli sme sa od uťahovania opaskov ku konsolidácii. Tri desaťročia tá istá pesnička, len iný názov.

Namieste sú otázky, prečo je tomu tak, prečo štát stále nemá peniaze a musí sa zadlžovať, prečo ten raj Západný k nám nedošiel?! Prečo vlastne musíme konsolidovať, veď v EÚ je mnoho štátov, ktoré majú oveľa väčšie dlhy ako Slovensko?

Prečo Slovenský štát stále nemá peniaze? Nuž je síce pravda, že zadĺženie štátu a deficit výrazne zhoršili obľúbenci EÚ-NATO Matovič, Heger, Ódor, ale nedostatok verejných prostriedkov, a tým pádom tlak na zadlžovanie má korene už v 90-tych rokoch. Masívna privatizácia štátnych podnikov, predovšetkým tých veľkých, spôsobila, že značná časť príjmov týchto podnikov nešla do štátneho rozpočtu, ale do vreciek nových majiteľov. V roku 1998 sa Západným štátom podarilo dostať na Slovensku k moci nimi podporované politické sily, ktoré priniesli tzv. reformnú agendu, ktorá mala vážne negatívne dopady na verejné financie. Pripomeňme si, že dve vlády Mikuláša Dzurindu takmer zlikvidovali verejnú dopravu, predovšetkým železnice, ktoré rozdelili na dve časti – tú ziskovú sprivatizovali a verejnú dotovanú zosekali. Zaviedli zdravotnícku reformu, tzv. Zajacovu reformu, ktorá zásadne znížila kapacity zdravotníctva a spravila z neho zlatú baňu pre súkromné zdravotné poisťovne a pre Západné farmaceutické firmy. Reforma dôchodkového systému, tzv. Kaníkova reforma zdevastovala príjmy Sociálnej poisťovne a miliardy sa presunuli do DDS Západných firiem. Daňová reforma preniesla bremeno príjmov verejného rozpočtu na obyvateľstvo (DPH) a znížila dane právnickým osobám, dokonca zrušila dane na príjmy z dividend, čiže na príjmy z vlastníckych podielov vo firmách. Pripomeňme si veľkú privatizáciu bankového sektora, kde minister financií Ivan Mikloš prevzal záväzky slovenský bánk na štát a následne tieto očistené banky predal Západným bankám. Mimochodom tento dlh bol taký veľký, že by z neho mohlo Slovensko postaviť vlastný CERN. Dlhé dlhé roky vlády splácali z daní obyvateľstva tento dlh. Výpočet ekonomických zločinov proti národu a štátu, ktoré spáchali Ivan Mikloš (európsky minister financií 2004), Brigita Schmegnerová (európska ministerka financií 2000), Mikuláš Dzurinda, Peter Weiss, Pavol Rusko, Milan Ftáčnik, Gabriel Palacka, Ján Čarnogurský, Ján Figeľ, Pavol Hrušovský a mnohí ďalší v rokoch 1998 až 2006, 2010-2012 by bol dlhý.

Žiaľ ľavicové vlády nenapravili takmer žiadnu z tých systémových katastrof, ktoré výrazne negatívne ovplyvnili život obyvateľstva a príjmy štátneho rozpočtu, a preto dodnes Slovensko zápasí z nedostatkom financií. A to napriek tomu, že pracovné zaťaženie ľudí patrí k najvyšším v celej EÚ.

Rôzni ekonomickí experti a iní traviči studní budú tvrdiť, že daňové zaťaženie ľudí a firiem je vysoké. Nuž v porovnaní zo zvyškom EÚ na Slovensku prechádza štátnym rozpočtom podstatne menej peňazí ako v štátoch starej dvanástky EÚ. V skutočnosti máme nízke predovšetkým firemné dane. Západné firmy, ktoré u nás pôsobia a vlastnia prakticky väčšinu ekonomiky platia minimálne dane, často nulové a ešte si pýtajú dotácie. Rovnako ako uber-slováci z Penty, J&T a ďalší tzv. úspešní. Slovenskú ekonomiku ovládajú kartely Západných firiem – bankový, maloobchodný, dopravný, a ďalšie, ktoré vycuciavajú zamestnancov, spotrebiteľov a celý štát.

Slávny francúzsky ekonóm Thomas Piketty preukázal, že východoeurópske štáty sa stali ekonomickými kolóniami západoeurópskych štátov. Poľsko, Česko, Maďarsko i Slovensko strácajú násobne viac kapitálu ako do týchto štátov z EÚ prichádza. Koniec koncov EÚ je nielen spolok rovných ale aj rovnejších.

Zdroj: https://www.lemonde.fr/blog/piketty/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/

Na Slovensku je peňazí dosť a bolo by ich dosť na všetky oblasti verejných výdavkov. Je však potrebné zvrátiť väčšinu tzv. reforiem, ktoré boli prijaté v minulosti, je potrebné rozbiť kartely, ktoré škrtia spotrebiteľov, je potrebné zabrániť úniku kapitálu prostredníctvom transferového oceňovania (znižovanie daňového základu – metóda transfer pricing).

A prečo vlastne musíme konsolidovať? Lebo EÚ. A prečo vlastne bolo režimu Matovič-Heger-Ódor dovolené tak vysoko zadĺžiť Slovensko u Západných veriteľov? Lebo EÚ, lebo NATO.

Často počúvame od vrcholových politikov, že Slovensko je suverénny štát. Zároveň o pár viet neskôr počujeme, že nám komisia musí chváliť to, že komisia od nás chce tamto. Slovensko je štát, ktorý nemá vlastnú menu, ale používa menu, ktorú vydáva niekto iný a niekto iný určuje menovú politiku. Slovensko je štát, ktorý neurčuje vlastné pravidlá ekonomického prostredia, ale implementuje odporúčania. Slovensko vlastne celkovo prakticky vo všetkom implementuje odporúčania. To je demokracia. Zhora. Slovensko ani nekontroluje vlastné hranice. Suverénne urobíme všetko, čo od nás Západ chce. Aj konsolidovať budeme. Aj naše územie pre vašich vojakov a zbrane vám dáme. Aj do tej vašej vojny prispejeme. Tak ako poviete, tak suverénne vykonáme. My patríme Západu! Suverénne.

Významná a asi aj rastúca časť občanov Slovenska si kladie otázku načo nám je vlastne EÚ, načo nám je euro, načo nám je členstvo v NATO. Životnú úroveň Západných štátov nie a nie dobehnúť, a niet toho boha, čo by nám vysvetlil prečo. Možno to bude v tých poškodených génoch Slovákov, ako konštatoval zástupca Európskej komisie na Slovensku. Gény sa ale opraviť nedajú. Čo teda s nami tí naši rovnejší spojenci urobia?!

Autor: Jozef Vyskočil

Zdroj: dennikvv.sk