Kolíková: Ustanoviť skorší termín jesenných volieb do samosprávy by nemal byť zásadný problém. V Ústave SR by bolo dobré presne zadefinovať status prokuratúry

Debata o tom, že by sa ad hoc zmenil zákon, ktorý by umožnil uskutočniť jesenné spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov v skoršom ako dušičkovom termíne 29. októbra, má zmysel. Súhlasí s tým ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková

„Musí k tomu, samozrejme, byť včas legislatívny proces, ale nemyslím si, že by s tým mal byť zásadný problém,“ povedala počas stredajšieho rokovania vlády.

I Kolíková si myslí, že by bolo v prospech účasti, ak by sa nekonali počas víkendu, v ktorom budú ľudia chodiť na hroby svojich blízkych.

„Vzhľadom na to, že ide o komunálne voľby a aká je rozcestovanosť ľudí na tieto sviatky, by to mohol byť problém,“ myslí si.

V koalícii sa o konkrétnej právnej úprave podľa nej ešte nebavili. Nechce ani špekulovať, kto príde s touto iniciatívou, upozornila, že záležitosť nie je v gescii jej rezortu.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) si nemyslí, že by pre jeden dátum, ktorý sa im nepáči, mali meniť zákon. Jeho názor podľa vlastných slov nie je definitívny.

„Neštrngajme s tým. Nechajme to tak nastavené, ako to je,“ poznamenal Sulík.

Podporil by dvojkolovú voľbu pri väčšinových typoch volieb. Tým pádom by sa v dvoch kolách mohli voliť predsedovia samosprávnych krajov, primátori a starostovia.

Naopak, minister financií SR a šéf OĽANO Igor Matovič je ochotný návrh na určenie skoršieho termínu jesenných volieb, podporiť.

„Je to rozumný návrh,“ myslí si.

Komunálne voľby a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú na jeseň konať prvýkrát v jednom termíne. Podľa lehôt, ktoré stanovuje zákon, by mali byť 29. októbra. Pri oboch typoch volieb zákon hovorí, že sa majú konať v posledných 14 dňoch ich volebného obdobia. Voľby do orgánov samosprávy obcí boli naposledy 10. novembra 2018 a voľby do vyšších územných celkov 4. novembra 2017. Spoločný sobotný termín, ktorý pre obe voľby spĺňa podmienku dvoch týždňov, je 29. október. Termín vyhlási predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

V Ústave SR by bolo dobré presne zadefinovať status prokuratúry

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková by privítala, keby bol v Ústave SR presne zadefinovaný status prokuratúry a jej zaradenie ku konkrétnej moci. Uviedla to novinárom počas stredajšieho rokovania vlády. Nepredpokladá, že by k takejto zmene prišlo v rámci súčasnej koalície.

Prokuratúra je podľa jej slov zadefinovaná v Ústave SR pomerne všeobecne, pričom jej status dopĺňa judikatúra Ústavného súdu (ÚS) SR.

„Bolo by veľmi dobré, ak by sme v Ústave SR presne zadefinovali, aký má mať prokuratúra status a ku ktorej moci patrí,“ priblížila ministerka.

Pripomenula, že vláda nemá takúto ambíciu zadefinovanú vo svojom programovom vyhlásení.

„Nemyslím si, že by mohla byť v rámci tejto koalície zhoda na zmene Ústavy SR, ktorá by sa týkala prokuratúry,“ dodala.

Ako ministerka môže iniciovať debatu, ktorá by s týmto súvisela.

„Potom sa môžeme rozprávať o tých častiach programového vyhlásenia vlády, ktoré hovoria o konkrétnych zmenách v prokuratúre. To by som však určite nenazývala veľká reforma,“doplnila Kolíková.

 Obvody súdnej mapy vo veľkej miere rešpektujú požiadavky prokuratúry

Obvody navrhovanej súdnej mapy vo veľkej miere rešpektujú požiadavky prokuratúry. Počas stredajšieho rokovania vlády to povedala novinárom ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

„To, že je momentálne debata o tom, či budú alebo nebudú štyri pracoviská okresných súdov, určite nie je pádna požiadavka na komplikácie, ktoré by súviseli s prácou prokuratúry,“podotkla s tým, že aj v súčasnosti rezort rokuje s prokuratúrou o tom, ako budú vyzerať pozmeňovacie návrhy v parlamente.

Prokuratúra podľa jej slov sama navrhla zrušiť niektoré pracoviská.

„Mala za to, že ich pôsobenie nedáva zmysel s ohľadom na to, koľko je vecí v danom obvode,“poznamenala.

Nie je podľa nej namieste rozprávať ani o potrebe dlhého cestovania prokurátorov.

„Určite to radikálne nemení prácu prokuratúry,“ doplnila.

Problém nevidí ani v koordinácii prokuratúr s rozvrhmi práce na súdoch.

„Rozvrh práce sa tvorí tak, aby bol pre nasledujúce obdobie ďalšieho roka. Keď dôjde k nejakej zmene počas roka, súvisí to s tým, že sudca z rôznych dôvodov vypadne,“ podotkla.

Keď sa bude tvoriť rozvrh práce, malo by vždy prísť ku konzultácii s krajským prokurátorom.

Šance, že parlament schváli jej návrh, vidí veľmi reálne.

„Myslím si, že je tu veľký záujem splniť programové vyhlásenie vlády, aj míľniky plánu obnovy a odolnosti. Verím, že celý projekt bude úspešný,“ priblížila.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v utorok (1. 2.) zdôraznil, že návrh súdnej mapy nezohľadňuje potreby trestnej justície. Jeho prvý námestník Jozef Kandera dodal, že významná činnosť prokuratúry je trestná agenda. Pokiaľ pobočka súdu nebude mať trestnú agendu, pre prokuratúru je to podľa neho neefektívne. Kolíková tvrdí, že trestná agenda nemá na súdoch ani 20-percentný podiel.

hlavné správy